Od tejto autorky som už čítala retelling na Petra Pana, a keď som zistila, že napísala aj trilógiu o Alici, hneď ma to zaujalo. Trochu ma odrádzali zlé recenzie na goodreads, ale nemohla som uveriť tomu, že by tá istá autorka, čo napísala ten geniálny retelling (Lost Boy) napísala zlú knihu. A Alica bola snáď ešte lepšia, než Lost Boy.
Príbeh začína v psychiatrickej liečebni, do ktorej Alicu zavreli po tom, čo sa jej podarilo uniknúť z králičej nory, kde ju istý nemenovaný králik zdrogoval a uniesol. Nespomína si na nič a všetci jej tvrdia, že žiaden králik v skutočnosti neexistuje. Alica sa však dlho nudiť nebude – cez myšaciu dieru v jej stene sa s ňou začne rozprávať nový známy z vedľajšej izby, z ktorého sa nakoniec vykľuje jej mierne psychicky narušený záchranca. Jednej krásnej noci celá liečebňa začne horieť a oni spolu utečú, no okrem nich z útrob budovy vylezie aj strašná príšera, ktorá chce zničiť celé mesto – Jabberwock.
Ten príbeh je istým spôsobom podobný ako v origináli, akurát, že oveľa krvavejší. Mesto je rozdelené na novú časť a starú, ktorej vládnu takí tí mafiánski bosovia, ak viete čo tým myslím. Jedným z nich je tá húsenica, druhý je ten vyškerený kocúr a ďalší je práve ten králik, ktorý Alicu v minulosti nalákal k sebe domov. Je tam ešte taký, čo žerie ľudí zaživa a jeho životný sen je zožrať Alicu, pretože ona má v sebe nejakú čarovnú moc.
Fascinujúce je, že sú tu podobné postavy ako v origináli, ale tu sú skoro všetky záporné. Napríklad kocúr bol v origináli tiež dosť pochybný, ale tu je vyslovene zlý. Akože, potom sa to nejak zvrtne, že zrazu Alici pomáha, ale sleduje tým len svoje osobné zámery a nemá problém hocikoho zabiť len preto, že sa mu chce. Okrem toho, je dôležité povedať, že skoro všetky tie postavy vyzerajú ako ľudia – že nie je to naozajstný kocúr, ale veľmi pochybný človek – taká ľudská verzia toho kocúra. Osobne si myslím, že si zachoval svoj šarm. Rovnako je to aj s húsenicou a zajacom, ktorý má veľké uši len preto, pretože mu kocúr podstrčil zväčšovací odvar, aby si z neho vystrelil. (Áno, kocúr je jedna z mojich naj postáv.)
Je tu aj postava, ktorá mi pripomína klobučníka, akurát, že sa volá Hatcher a nevyrába klobúky – namiesto toho má záľubu vo vraždení ľudí so sekerou. Je to aj hlavný love interest a Alica spolu s ním hľadá meč Vorpal, aby zabili Jabberwocka a mali konečne chvíľu pokoja. Postupne sa to zvrhne na očisťovanie mesta od zlých ľudí, ktorého sa ujme hlavne Alica a na konci, keď odhalí pravdu o svojej minulosti ju čaká osudové stretnutie s Jabberwockom, ktorý má tiež ľudskú podobu.
Čítať to bol pre mňa zážitok, pretože si to zachovalo tú špecifickú atmosféru, plus to bolo vražedné a tieklo tam strašne veľa krvi, ale malo to aj taký ten typický šarm. Napríklad ma úplne zabilo, keď sa Alica začala v podzemí vykecávať s potkanmi veľkosti koní. Potkany také že: ,,vieš, kebyže nehovoríš našou rečou, zabili by sme ťa a nakŕmili tebou naše deti."
Zlaté bolo aj keď si Alica našla svojho kamoša obrovského bieleho králika a spolu oslobodzovali unesené dievčatá v kriminálnom podsvetí. Celkovo sa to čítalo výborne, bolo to fast-paced, čo v preklade znamená, že sa dej rýchlo posúval dopredu a tým pádom sa to rýchlo čítalo. Nemohla som to odložiť ani keď som chcela, vkuse sa tam niečo dialo a bolo to výborne vyspádované. Našli sa tam aj časti, kde sa človek mohol zamýšľať nad tým, čo sa udialo a vždy sa tam objavila nejaká nová hrozba. Proste strhujúce od prvej strany. Odkedy som sa dotkla tej knihy, neprestala som na to myslieť, a musela som čítať ďalej.
Jediné, čo by som vytkla (ale aj tak som tomu dala päť hviezdičiek) je koniec, ktorý bol síce fajn, ale zdalo sa mi, že sa tá situácia nejak prirýchlo vyriešila. Akože má to aj druhú časť, kde bude Alica riešiť iné druhy problémov, každopádne, keď sa všetko chýli k tomu poslednému boju a pritom ten bol zo všetkého najjednoduchší. Reálne, všetko, čo musela Alica prekonať počas tej cesty bolo asi tisíkrát tak ťažké, a toho Jabberwocka mala vybaveného za tri a pol minúty. Čakala som, že tam bude nejaký zádrhel, a trochu ma sklamalo, že to šlo tak jednoducho. Alica tam povedala niečo také akože: aj ja som chcela, aby to bolo ako v tých rozprávkach, že naňho skočím s mečom a odseknem mu hlavu, ale v reálnom živote to takto nefunguje.
Akože... dobre, ale aj tak si myslím, že naňho mala skočiť s mečom. Perfektne by sa to tam hodilo, nevravte mi, že nie.
Napriek tomu ten koniec ale nebol zas až tak zlý, len na mňa príliš jednoduchý. Ale zdalo sa, že boj, ktorý chcela ALica zviesť bol skôr v jej vnútri a ten vyriešila dosť dobre. A keď už ten mala za sebou, už bolo pre ňu všetko jednoduché.
Citáty:
"Most men give a girl a ring, you know, not threaten them with murder."
"Rabbits don't forget."
Her future didn't have butterflies and flowers and rain followed by sunshine. Her future slogged through a river of blood to find the well from which it sprung.
He never had a chance. The axe was in Hatcher's hand and he was already dreaming of blood.
... She would prefer the dangerous Hatcher, the one who killed a man because that man touched his schoulder.
I wish I were a Magician, she thought. I'd find all those lost girls and bring them home. I'd take all those men who hurt those girls and make them cry.
"Cheshire," Alice said. "I suppose I ought to thank you."
"No need for thanks, no need," Cheshire said.
"I said I ought to thank you. I didn't say I would."NOT POISONED.
EAT NOW.
LATER THERE WILL NOT BE TIME.
THE FUN IS ONLY BEGINNING!
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Knihy, ktoré som prečítala 2
RastgeleRecenzie a odporúčania na knihy, ktoré som prečítala. Minul sa mi počet kapitol v prvom dieli (kto by to bol povedal, že maximum je 160), tak robím druhý. Je to taký môj čitateľský denník, kde špekulujem nad mojimi pocitmi z kníh.