Knihy, ktoré som prečítala 2

lapvona: otessa moshfegh

Táto kniha bola ikonická ešte predtým, než vôbec vyšla. Už asi pol roka ju mám na tik-toku a nemôžem sa jej zbaviť. Dlho som premýšľala, či si ju mám kúpiť, pretože polovica tik-toku tvrdí, že je to zážitok hodný duchovného obrodenia, druhá, že je to overrated a Otessa sa chce nahrabať na posledných zvyškoch svojej zašlej slávy... Prirodzene, človek si na to chce vytvoriť vlastný názor.

O čom tá kniha je? Odohráva sa to v stredovekej dedine, ktorú sužujú diabolské sily. Kúpila som si to vďaka jednému popisu z goodreads, kde bolo napísané niečo také, akože: obyvatelia dediny, jeden šibnutejší ako druhý, sužovaní hroznými katastrofami, obracajú sa na Boha, ale ukazuje sa, že diabol je mocnejší.

Tento opis to dosť vystihuje. Ešte som počula aj taký že: títo ľudia by boli radšej, keby žili v Game of Thrones – a to už je čo povedať. V podstate tragická existencia zopár tragických osôb. Je zaujímavé, že príbehom zasadených v stredoveku autorka opisuje problémy dnešnej doby. Hlavne sa mi páčilo, že nikdy to nebolo očividné – nikdy to nemusela priamo pomenovať a aj tak som vždy presne vedela o čo jej ide. Akoby cez nejaké tajomné sito pretekali jej slová a na druhom konci sa mi zjavoval ich pravý význam a z príbehov druhých ľudí môžem vysúdiť niečo o sebe a o svete okolo mňa. Mám pocit, že aj v dnešnom svete sú všetci také karikatúry samých seba, každý človek uväznený vo vlastnom kruhu klamstiev, ktorým verí len on – táto kniha mi dala jednu podstatnú myšlienku a to, že každý človek verí nejakej úplnej sprostosti bez toho, aby si to uvedomoval. Takto spätne by som to asi nevedela konkrétne zacitovať, ale ak vás bavia kritické a satyrické knihy, to by som si určite prečítala. Malo to svoju špecifickú atmosféru, miestami sa to dosť zvrhávalo. Je to úplne iné ako My Year of Rest and Relaxation, ale na mne to zanechalo dosť dobrý dojem. Osobne si myslím, že kritika na túto knihu je dosť trápna (hlavne na tik-toku). Akože... oni tam kritizujú to, že je to priemerné a že tam nie je nič priepastné zaujímavé. Ale to bola tak trochu tá pointa. Ja si nemyslím, že Otessa je tá osoba, ktorá chce šokovať, podľa mňa sa len tak tvári, ale v skutočnosti jej ide o to vysloviť nejakú myšlienku a potom tam zadať dosť nudný koniec – práve aby naštvala ľudí a dokázala, že ona nepotrebuje ten shock factor, viete, čo myslím.
Čítalo sa mi to ako nejaká klasika. Dala som tomu nakoniec päť hviezdičiek.

(Pripájam sa k tomu názoru, že väčšina ľudí to čítala preto, lebo sa im zapáčila estetika My Year of Rest and Relaxation, lenže im ušla podstatná vec, že tá kniha nebola o estetike a tu, keď treba použiť zopár mozgových buniek, tak zrazu nevedia, ako na to.)

Nebudem sem dávať žiadne citáty, lebo z tejto knihy je lepšie nič necitovať.