Knihy, ktoré som prečítala 2

vita nostra: marina & sergey dyachenko

Už dlho som nenapísala žiadnu recenziu, ale táto kniha za to fakt stojí. Myslím si, že, keď človek prečíta toto dielo, tak už nikdy nič v jeho živote nebude ako predtým.

Je to o Alexandre, ktorá počas dovolenky pri mori natrafí na zvláštneho muža so slnečnými okuliarmi. Dá jej zopár úloh, ktoré majú otestovať jej disciplínu a poslušnosť a vždy, keď ich splní, vyvracia zlaté mince. Tie jej potom zaistia štúdium v Inštitúte špeciálnych technológií v Torpe.

Nie je to však taký ten typický príbeh o magickej škole. Žiaci sú do toho inštitútu nútení chodiť. Ak nebudú makať najlepšie ako vedia, ich príbuzní zaplatia životom. Okrem toho je to celé pofidérne – to, čo sa učia nedáva zmysel, nikto nevie, čo sú to tie špeciálne technológie, čo sa učia, prečo sa to učia, či neskončili v nejakom kulte.

Spôsob písania je na takej vysokej úrovni akoby ste čítali klasické dielo. Celá tá kniha má takú zvláštnu temnú atmosféru. Je ťažké ten zážitok popísať. Celý čas tam hovoria, že nemôžu prezradiť, čo sú to tie špeciálne technológie, pretože to človek pochopí až keď sa ich naučí a postúpi na novú úroveň života a vnímania. Niečo také je aj táto kniha. Nedá sa to opísať niekomu, kto to nečítal. Všetko sa to zdá také realistické ako keby som to naozaj zažívala a ešte aj vstup do šialenstva, do ktorého sa to celé prepadáva sa zdá ako najlogickejšia vec na svete. Aj keď sa tam diali neprirodzené veci pripadalo mi to úplne prirodzené. Ešte aj s tou záverečnou myšlienkou som sa stotožnila. Osobne si myslím, že táto kniha chcela ilustrovať dospievanie človeka. Tie situácie tomu dosť nasvedčovali. Na začiatku Sasha nechcela opustiť domov, svoju mamu, ale v živote to tak je, že čas plynie, vtáci vyletia z hniezda aj proti vlastnej vôli a zozačiatku je to odporné. Človek sa nachádza vo svete, ktorému nerozumie, kde mu niekto stále hovorí, čo má robiť a ako to má robiť bez toho, aby mu k tomu dal akékoľvek vysvetlenie a vy musíte tie nezmysly opakovať po tých starších (lebo oni všetko vedia najlepšie) len preto, aby ste prišli na to, že mali pravdu a vy ste boli nevzdelané slabé decko. Síce to vyzerá ako utrpenie, na konci sa to zráta, pretože Sasha je odvážna, talentovaná, disciplinovaná a myslím, že na konci z toho vyťažila svoju moc.

Samozrejme, to je len môj pohľad – nič také sa v tej knihe nepíše. Ale sú tam také symboly. Napríklad scény v druhej polovici knihy (posledných sto strán). Tam sa Sasha mení na vtáka, rastú jej krídla. A mne nenapadlo nič lepšie, len to vidieť ako symbol slobody. Toho, že postupne opúšťa detstvo, domov. Je to ako keď si uvedomujete, že začínate byť sebestačný a rodičov už nepotrebujete, aby sa vám starali do života.

Tiež tam Sashi samy čierne nechty a jej mama sa na tom zhrozila. Ale mne to úplne pripomenulo ako keď mladé dievčatá si dajú gélové nechty a starí ľudia sú z toho úplne znechutení. Aj to sa dá vidieť ako prvý prejav slobodnej vôle, keď už rodičom dochádza, že nemôžu deti kontrolovať a oni si budú robiť to, čo chcú. A zaujímavé bolo aj to, že Sasha to neurobila zámerne ako prejav vzdoru. Jej tie nechty narástli samy. Takže? Že by tie deti nerebelujú naschvál ale je to prirodzený prejav nejakého posunu v živote (nevravím, že pozitívneho, alebo negatívneho, len, že je to prirodzené).

Nuž, ja som to vnímala v tejto symbolike. Ak ste to čítali, dajte mi vedieť ako ste to chápali vy. Samozrejme, dalo by sa tam nájsť veľa podobných príkladov a veľa odpovedí na rôzne životné otázky. Ale dá sa to chápať aj ako dosť zábavný a fascinujúci príbeh. Páčil sa mi aj vývoj Sashinej osobnosti. Aj romantická línia bola výnimočne dobre napísaná. Taká... prirodzená a zmysel dávajúca (čo sa často nevidí).

Najviac sa mi páčil začiatok knihy, ktorý bol podľa mňa úplne ikonický. Myslím na to vždy, keď idem behať. A tiež tam bol jeden taký profesor na tej škole, taký bezcitný a vždy tam dával nejaké chladnokrvné hlášky. Tiež sa mi páčila postava Farita – ale on podľa mňa mal reprezentovať nie človeka, ale nejakú životnú okolnosť. Ako on sám povedal: v živote je veľa vecí, s ktorými sa nedá vyjednávať. A on ich zosobňoval.

Citáty:

    "That's a perfectly ordinary situation, Sasha. You don't want to learn. But what do you want? Look into your soul, and you will realize: all you really want is fun and pleasure. Any instance of learning is coercion. Any form of culture must be enforced, alas. You are immature internally, and you must be forced, and forced cruelly."

    Thankfully, none of the other teachers were present – Sasha could not imagine anyone having any fun in Portnov's presence.

    "You are dismissed, free to go."
    Go where? She has not been free for many months now, as a man at gunpoint is never free. Crossing the yard on her way to the dorm, she asked herself whether she would ever, perhaps in her old age, be able to escape Farit Kozhennikov's power.