Knihy, ktoré som prečítala 2

ariadna: jennifer saint

Nemala som v úmysle túto knihu čítať, pretože moja skúsenosť s retellingami na grécke báje nebola práve dobrá. Ale napriek tomu som sa vždy chcela pridať do klubu ľudí, čo čítajú tento typ kníh tak trochu zo závisti, že si to užívajú a ja nie. Pritom ja mám rada grécke báje, len v tých retellingoch sa to vždy nejak pokazí. (Alebo je to len moja smola, že som natrafila len na tie, ktoré mi práve nesadli.) Každopádne, tento ma celkom zaujal a keď som zistila, že má slovenský preklad, prečítala som si prvých pár strán a vyzeralo to naozaj sľubne, tak som tomu dala šancu.

Tak príšerne ma to sklamalo, že som rada, že už mám tento príšerný zážitok za sebou. Je to napísané prekrásnym jazykom a dokonca ani preklad nie je zlý, dejovo je to utrpenie. Prvých pár kapitol vyzerá naozaj sľubne, ale zvyšok knihy je pre mňa také niečo záhadné, že neviem ani pochopiť, ako to niekto môže myslieť vážne.

Ariadna je tá, čo prevedie hrdinu Thesea cez labyrint, pretože mu dá niť, aby pomocou nej našiel cestu (veď viete, jak to je). Ja som bola najviac zvedavá práve na túto pasáž, kde budú v tom labyrinte, ale tá tam vôbec nebola. Bolo tam len veľmi rýchlo zhodnotené, čo sa stalo a výsledok, ale žiadna akcia. Cítila som sa trochu podvedená a sklamaná, ale stále som mala nádej, že mi to kniha nejak vynahradí. Proste som chcela, aby sa tam aspoň niečo zaujímavé stalo, ale to teda ani náhodou.

Asi nemá zmysel tu rozprávať celú dejovú líniu (aj keď by mi to netrvalo dlho, keďže sa tam skoro nič nedeje), iba poviem to, že anotácia nasľubovala, že to bude nejaký feministický retelling, ktorý zoberie typický príbeh o hrdinoch, svet kde ženy nie sú podstatné a prerozpráva ho z pohľadu žien, dvoch sestier Ariadny a Faidry, že ako si v tomto svete, kde ženy platia za hriechy mužov, nájdu svoju životnú cestu a zabojujú za svoje šťastie (možno sa o niečo pokúsia – o hocičo). Pravda je taká, že niečo také sa tam naznačuje na začiatku, ale potom to k ničomu takému nedospeje. Skôr by sa to dalo nazvať retellingom o Ariadne, ktorá sa chce vymaniť z moci mužov, ale potom prichádza na to, že je slabá, naivná a hlúpa a aj tak nič nezmôže iba sa dostať do područia ďalšieho muža. Možno niekto povie, že je to realistické, ale číta sa o tom príšerne. A v tom prípade nechápem o akom feminizme to hovoria.

Osobne si ale myslím, že tento argument je hlúpy, pretože tá kniha nie je "podľa pravdivej udalosti", ale je to retelling určený moderným ľuďom, ktorým už lezie na nervy tá nespravodlivosť a chcú vidieť nejakú ženskú postavu, ktorá sa vymaní z toho nespravodlivého systému, alebo sa o to aspoň pokúsi. Ariadna však ani náhodou nie je takou postavou. Jediný krát sa vzoprie vtedy, keď dá princovi klbko nite, a pritom zradí svojho otca, ktorý by ju ale aj tak predal, tak čo. Ale to je všetko. Tento jej pokus o vzburu totálne stroskotá a Ariadna sa na podobné pokusy vykašle a nakoniec skončí s bohom Dionýzom, čo uznávam, je lepšia partia, ale je tam stále ten aspekt, že je mu vydaná na milosť a nemilosť. Ariadna sa však doňho zamiluje, bude s ním mať päť synov a potom kvôli jeho idiotskosti zomrie tragickou smrťou. Jej sestra dopadne ešte horšie – zamiluje sa do syna svojho muža a keď ju ten odmietne, tak sa obesí. A teraz mi povedzte, čo je toto, ak nie ukážka najúbohejších žien, aké som kedy videla.

Možno keby to nemalo byť akože feministické, tak by sa to dalo prežiť. Až na to, že človeka musí strašne vytáčať hlúposť úplne všetkých postáv. Pretože nielen ženy sa v tejto knihe správajú hlúpo, muži a správajú ešte hlúpejšie. So žiadnou postavou sa nedá stotožniť, dejová línia je po prvých pár kapitolách dosť oničom – hlavne druhá polovica knihy je už úplný bordel.

Konverzácie v tejto knihe sú veľmi zvláštne. Postavy sa vyjadrujú ako z nejakého oslavného prejavu, alebo čo. Je to úplne neprirodzené a strašne divné.

Mne sa Ariadna páčila na začiatku, pretože síce bola taká typická ženská postava so ženskými záľubami, ale na tom nie je nič zlé. Mala veci, ktoré ju bavili (tanec), ale totálne sa mi znechutila, keď zahodila celý svoj potenciál, aby sa stala matkou. V tej chvíli odhodila všetky svoje ciele (ak nejaké vôbec mala) a ešte aj na tanec sa vykašľala. Bolo úplne hrôzostrašné sledovať, ako sa opustila len kvôli manželstvu a materstvu a ešte sa tvárila, že je to niečo obdivuhodné... No, hrôza. Na jednej strane verím tomu, že pre niektoré ženy toto môže byť naplňujúca aktivita, nechápem ako niekto napíše feministický retelling a potom to zakončí tým, že: žena je dobrá na to, aby mužovi priviedla na svet čo najviac detí.

V tejto knihe to bolo tak, že Ariadna v tom našla svoj nový zmysel života, čo by nebolo zlé, ale keď sa na to pozrieme v kontexte tohto príbehu, je to dosť divné. Nebolo to celé o tom, že chcela dokázať vlastnú individualitu a že síce je žena, nemusí robiť to, čo od nej svet ako od ženy očakáva... ale ona presne to urobila a ešte sa jej to aj páčilo.

Čo bolo najhoršie, presne bolo vidno, že potom keď už neskôr chcela niečo dokázať, tie deti ju strašne limitovali. Kým jej muž si mohol chodiť kam sa mu zachcelo, ona sa musela starať o deti a nemohla sa ani pohnúť z domu... Akože, tie deti boli ako guľa na nohe. Jej sestra Faidra sa mi ešte páčila, že ona sa necítila komfortne v úlohe matky a nenapĺňalo ju to, ale na konci predsa len ukázala, že hlúposti má na rozdávanie. Ja ju ani neobviňujem z toho, že sa zamilovala do nesprávneho muža, ale to, čo tam potom vystrájala, to sa nedalo označiť za inteligentné počínanie a nedá sa to ničím ospravedlniť.

Ďalšia zvláštna vec: všetci muži v tejto knihe (až na pár výnimiek) boli zlí zákerní a hlúpi, čo mi tiež pripadá ako nedostatočná charakterizácia. Napríklad kráľ Minos. Ten bol proste zlý. Bodka. Nikde žiadna hlbšia charakteristika. On je proste zlý. Nemá pocity. Je zlý.

Do istej miery sa to dá vysvetliť tým, že každý z tých mužov podľahol pýche, k čomu prispelo usporiadanie toho sveta, ale mne to prišlo nejaké príliš jednoduché, že muž plus pýcha rovná sa: zlý.

Jediný svetlý bod bol pre mňa jazyk, ktorý je poetický a sú tam veľmi pekné prirovnania, avšak je ich tam na môj vkus až priveľa a v niektorých konkrétnych prípadoch mi to prišlo až smiešne.