Knihy, ktoré som prečítala 2

carnality: lina wolff

Konečne som v sebe objavila chuť čítať, ale úplne sa zo mňa vytratila chuť písať recenzie. Väčšinou je to tak, že začnem písať a už pri prvej vete skončím. Každopádne, čo sa týka tejto knihy, nedalo mi to. 

Narazila som na ňu na tiktoku. Už si špecificky vyhľadávam, že: čudné knihy. Včera som to dočítala a odvtedy ani neviem, ako mám vôbec niečo ďalšie čítať, pretože to vo mne zanechalo taký zvláštny pocit, že stále nad tým musím premýšľať a aj keď čítam niečo iné, myslím na toto. 

Je to relatívne krátke a ľahko sa to číta. Hlavnou hrdinkou je švédska novinárka, ktorá prichádza do Madridu na pracovný zájazd. Hneď prvý deň tam stretne čudného muža, ktorý vyrozpráva svoj príbeh – a poviem vám, ten príbeh ma úprimne povedané dorazil. Pri jeho čítaní som ukončila existenciu. Normálne som si vravela, že už horšie to nemôže byť, ale každou stranou to prekonalo moje očakávania. A posledná veta bola niečo výnimočné. 

Nebudem vám to celé hovoriť, ide tam v podstate o to, že ten pán sa zamotal s nejakou zvláštnou ilegálnou spoločnosťou, alebo skôr sa stal účastníkom šou na dark webe, ktorú vedú dvaja psychopati a účinkuje v nej aj diabolská mníška. 

Keď narazím na takúto knihu, vždy si vravím, že je to až príliš dobré, aby to bola pravda. Pretože už nie raz sa mi to vypomstilo. V tomto prípade to ale bolo ešte lepšie, než som si predstavovala. 

Hlavná postava sa v tomto príbehu objavuje len veľmi sporadicky, napriek tomu jej charakter pôsobí reálne, a tak, že jej prítomnosť nedokážem zo seba striasť. Zaujala ma aj chaotickosť dejovej línie. V žiadnom bode som si nedokázala tipnúť, kam to bude smerovať a to doslova. v tejto knihe sa striedajú rozprávači, dokonca aj štýl a napriek tomu to nikdy nepôsobí rušivo, ale všetko to nejak do seba zapadá a ešte aj vei, ktoré ma za iných okolností nudia, ma z nejakého dôvodu bavili. 

Celé je to ponorené do takej zvláštnej atmosféry. Osobne by som strašne rada pomenovala tému tejto knihy, pretože je tam plno všelijakých príhod a postáv, ale všetko je to niečím zviazané – a čím? Môj prvý tip by bol, že je to o nejakej temnote, ktorá je v každom z nás. Že hlavná myšlienka je, že každý človek aj keď si o sebe myslí, že je neviemjak morálne správny, v sebe niečo chová a tá ľudská skazenosť sa prezentuje všelijakými možnými spôsobmi. 

Už len tá hlavná postava. Ona je zdanlivo nevinná, prichádza tam ako taký pozorovateľ, no akonáhle sa dostane do nejakej konkrétnej situácie, prejaví sa v nej nejaká chuť k činu, alebo ako to nazvať. 

Osobne ma bavili aj kapitoly, ktoré boli v podstate listy od tej mníšky Sor Lucie. Páčilo sa mi, že z nej nespravili len takého povrchného strašiaka, ako keď máte také tie horory. Tu vás nikto nestrašil, ale ten horor bol oveľa viac prítomný a pritom ona len rozprávala zážitky zo svojho detstva. Nevedela som presne pomenovať, čo, ale niečo na tom bolo hrozne odporné, možno kombinácia tých detailov – táto kniha ma uzavrela do svojej temnej kliatby. 

Všetky postavy boli písané tak, že nad nimi nemôžete vysloviť nejaký jednoduchý súd. Osobne ma pobavil Mercuro Cano (ten muž na začiatku). Keď som to čítala, mala som podobný pocit ako z nejakej Dostojevského knihy. Mercuro tam rozpráva celý svoj príbeh ako bol neverný svojej žene a vtipné na tom je, že on sa strašne snaží obhájiť, ale čím viac sa snaží, tým je to horšie, pretože tie jeho argumenty vlastne idú proti nemu a je to úplne komické ako on je v tom presvedčení, že sa zachraňuje, ale pritom sa hlbšie zahrabáva. Sor Lucia to dobre okomentovala, že už od prvej vety vedela, že ten si riadne zavaril. 

To je ďalšia vec, čo ma fascinuje na tej Sor Lucii, že ona je ako z hororu, doslova som sa v noci zobudila a mala som pocit, že na mňa pozerá z rohu izby. No na druhej strane z nej vyžaruje také bezpečie, že mám pocit, že keď budem na tom veľmi zle, musím prísť za ňou, aby ma zachránila. A to je práve ten horor toho celého – že ona vlastne nie je ten horor. Podľa tejto knihy, keby ste sa ma pýtali na názor, mám pocit, že ten horor prebýva v každom z nás, v našej duši. A vlastne to ukazuje, prečo máme z tej Lucie strach, pretože ona nás pred tým zachraňuje a my z nej robíme ten objekt hrôzy, ale v nej tá hrôza neprebýva, lenže to si nie sme ochotní pripustiť. 

Fascinuje ma spôsob akým ma dokázala táto kniha šokovať. Raz mi jedna kamoška povedala, že film bude vždy strašidelnejší, než kniha, že kniha nedokáže človeka tak vydesiť, ale dovolím si nesúhlasiť. Kniha dokáže oveľa horšie veci, a práve táto – síce tam nemáte také tie lacné ľakačky, vyvolá to vo vás celkovo taký čudný pocit. A ja netvrdím, že som vystrašená, ale skôr sa mi páčila tá hrôza, zdala sa mi známa, a práve išlo o to, že hrôzy tejto knihy sa zdali skutočné, také, ktoré môžete stretnúť v reálnom živote. Ono to nejak útočilo na veci, ktorých som sa už bála aj pred prečítaním tejto knihy. 

Presne takto si predstavujem dobrú knihu. 

Citáty: 

The thing about awards is that when you get one, the award also seems to get you.

I also told her, just as my mother told me, that she should watch out. "Watch out for what?" Ada asked. "Most things," I replied. 

The only thing I can't offer you is sex because I suspect the events of the recent past have left me impotent. 

But the only thing that occurred to me to say was I didn't want a heroin addict to have my liver.