Z nenávisti láska

dobre no zlé zároveň

"Dovoľte" vošli do izby záchranári "musíte ísť von" jeden záchranár nám povedal.

"Nie ja musím byť s ňou" povedal im Bill "Karin poď" Tom má zdvihol zo zeme "mne je zle" povedala som sa nasledovné som videla len tmu.

Tom pov-
Preboha Karin.

"Potrebujem aj sem lekára" zakričal som pretože ich tu bolo celkom veľa

Dvaja išli za nami a 4 zostali a oživovali Mell. "Má moc hlboké rany a stratila veľa krvi musíme ísť do nemocnice" povedal jeden z nich a druhý išiel pre nosítko.

"Máme ju" zakričal jeden zo 4 doktorov keď sa im podarilo oživiť Mell. Chvalabohu.

Aj Karin a aj Mell zobrali lekári do nemocnice a ja a Billom sme išli autom za nimi.

"Bože ja som tak rád" plakal vedľa mňa Bill. Bolo to hrozné a viem ako sa musel cítiť.

"Aj ja Bill ale Karin na tom nie je tiež dobre" povedal som "čo?" Pozrel na mňa.

Ja som na neho nemohol pozerať pretože som dával pozor na cestu.

"Mala na oboch stehnách hlboké rezné rany a stratila veľa krvi" povedal som "my sme im dosrali úplne život Tom. Odkedy sú s nami tak sú len v nebezpečí" povedal Bill.

Mal pravdu. Keby není nás tak žijú normálny život ako každý človek pomaly na zemi. To kvôli nám sú aj teraz tam kde sú.

___

Nervózne sme čakali v čakárni a nemali sme ani šajnu čo sa s nimi deje a ako na tom sú.

Vošla von lekárka a išla našim smerom "ktorý z vás je Bill Kaulitz?" opýtala sa "ja" povedal Bill.

"No takže" nadýchla sa "vašu priateľku sa nám chvalabohu podarilo zachrániť" "áno" pousmiala sa trochu Bill

"Ale" nachvíľu sa zastavila.

Vždy keď ide slovo ale tak to není nič dobré.

"Vaše dieťa nie" Bill na ňu zaskočené pozrel "č-čo" opýtal sa jej.

"Mrzí ma to ale vaše dieťa to bohužiaľ nedalo" povedala "musím ísť" odišla.

"Nie" Bill začal plakať a ja som ho objal. "Neboj Bill môžete sa pokúsiť o nové" povedal som mu "al-ale ako ako" povedal s trasiucim hlasom.

Potom sme objatie skončili a on sa ako tak ukľudnil. Chudák Bill na to dieta sa obaja tak tešili a teraz? Je preč.

Išiel k nám opäť lekár a počítam že to je niekto kto bol s Karin.

"Tom Kaulitz je ktorý?" opýtal sa "ja" povedal som.

"No takže" aj ten sa nadýchnol a začal "Karin je v poriadku,podarilo sa nám dať všetko do normálnu aj keď síce stratila veľa krvi....ale" nie žiadne ale byť nemôže.

"Bude pár dní slabšia a je možné že môže aj odpadávať pretože má teraz veľmi oslabené celé telo ale však zajtra môže ísť domov už a vy musíte na ňu len pozor dávať" povedal "dobre" odpovedal som mu a on odišiel

Chvalabohu že žije. Budem pri nej každú chvíľu a ani na sekundu ju nenechám samu.

"Idem za Karin ideš so mnou?" opýtal som sa Billa. On ukázal hlavou áno a išli sme

Keďže nevieme či môžeme ísť za Mell tak ideme aspoň pozrieť Karin.

___

Karin pov-
Počula som ako ide ku mne niekto do izby. Bol to Tom a Bill.

"Ako sa cítiš?" išiel pri mňa Tom a dal mi pusu na hlavu "úplne slabo" povedala som.

"Ako je na tom Mell?" pozrela som na Billa ktorý vyzeral dosť smutné.

Úprimne mi v hlave prebehli všetky možné scenáre keď som ho videla.

"Ona žije chvalabohu" povedal Bill s trasiucim hlasom. "Ale" pokračoval.

Vždy keď počujem nejaké ale tak viem že je niečo zle.

"Jej dieťa nie" povedal Bill a začal plakať.
"Č-čo" zostala som úplne zaskočená.

Srdce mi takmer zastavilo. Som rada že Mell žije a zároveň smutná že dieťa nie. Viem že sa naň pomaly už pripravovali a zrazu je preč? Mell bude z toho úplne mimo si myslím. A ani sa nebudem čudovať.

"Poď sem" povedala som Billovi ktorý stál vedľa mojej postele. On išiel pri mňa a ja som ho silno objala.

"Neboj sa skúsite to ešte raz. Hlavne že nám Mell žije" povedala som mu.

Objatie sme skončili a Bill bol viac menej už kľudnejší.

"Dobrý deň" prišiel za nami lekár a išiel za mnou "ako sa cítite?" spýtal sa ma "slabo" zasmiala som sa.

"Dobrá správa pre vás je že môžete ísť domov zajtra" povedal mi s úsmevom na perách. Ja som sa na neho usmiala a pozrela na Toma ktorý sa usmieval tiež

___

"Tak čo veci máš už zbalené?" prišiel ráno Tom za mnou "áno" usmiala som sa a on ma pobozkal "ešte predtým však ako odídeme chcem ísť za Mell" povedala som mu "jasne " chytil ma za ruku a išli sme z izby von a nájsť Mell izbu

"Bill je tu?" opýtala som sa ho "áno už od rána" povedal a v tom sme vkročili do izby.

"Ahoj" usmiala som sa na Mell a išla za ňou objať ju "tak ako sa cítiš" pozrela som na ňu po tom ako som ju objala.

"Už lepšie" povedala s úsmevom na perách. Bill sedel vedľa nej na stoličke a držal jej ruku

On jej to nepovedal ešte?

"A kedy ideš domov?" opýtal sa Tom a pozrel na Mell a potom na Billa "doktori povedali že ak bude všetko v pohode tak môže ísť zajtra" povedal

Ja som len pozerala na nich. Mell sa usmievala takže je jasné že jej to nepovedal.

"Už sa neviem dočkať domov keď si ľahnem na tú dobru posteľ aj tu s" chytila si brucho a začala si ho hladkať "mojím malinkým bábätkom" povedala.

Ja som pozrela na Billa ktorý pozeral prekvapene na ňu

"Ty si jej to nepovedal?" tichším tónom som sa ho spýtala "čo mi mal povedať?" pozrela na mňa Mell. Ja som na ňu pozrela "mell-" Bill ma však prerušil "Zlatko potrebujem aby si sľúbila že budeš v kľude aj keď sa to nebude moc dať ale potrebujem aby si zostala po tom čo ti poviem silná"

"Začínam sa báť. Môžte mi povedať čo sa deje a prečo sa všetci traja tvárite takto?" nervózne na nás Mell pozerala.

"No Mell" Bill sa nadýchol a pokračoval "dieťa zomrelo"

Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páči a nezabudnite mi napísať vaše názory. Môžte sa tešiť na druhú časť

Ahojte💋