Z nenávisti láska

1:26

Ubehol mesiac. Ja som bývala
s Tomom ale ako sa začalo všetko môjmu otcovi zhoršovať tak som išla bývať za ním k Mell a Billovi. Medzi nami s Tomom je niečo isto ale ešte sme to nedali najavo. S Vivien si vychádzam a máme sa navzájom dosť radi.

Môjmu tatinovi sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav a doktori nám povedali že mu zostáva už len pár dní. Pre mňa je to strašne ťažké ale všetci sa mi snažia pomôcť čo najviac.

"Tati musíš jesť" povedala som mu. Momentálne sedím vedľa neho na gauči. Môj otec prestáva úplne jesť a je úplne slabý.

"Už som ti povedal že nemám chuť" povedal mi a pohladkal mi ruku. Mne sa tlačili slzy do očí ale snažila som sa držať kvôli otcovi.

"Hneď som tu" povedala som otcovi a namierila do izby. Zatvorila som dvere,ľahla si na posteľ a začala plakať.

Strašne mi to trhá srdce. Chcem svoj starý a šťastný život späť. Chcem svojho usmievavého,zdravého,šťastného otca späť.

Prečo musí byť život tak strašne krutí.

Slzy mi tečú prúdom po tvári.

Počula som ako niekto vošiel do izby a išiel za mnou.

"Bože Karin" so smútkom v hlase povedala Mell a išla za mnou.

Ja som ležala na boku a ona ma zozadu objala "moja zlatá" povedala a začala plakať so mnou

"Ja nech--nechcem o neho prísť" povedala som s plačom.

Mell mala opretú hlavu o moje plece a plakala tiež a hľadkala mi ruku.

"Musíš to brať tak že mu bude aspoň lepšie" snažila sa ma utíšiť.

Viem že mu bude lepšie ale nechcem o neho prísť.

-

Je 23:00 večer a ja sa chystám už spať. Dnes som bola celý deň len s otcom. Bill s Mell a tobiaskom boli na prechádzke a momentálne už spia.

"Idem spať oci" povedala som mu s falošným úsmevom na perách keď už ležal v jeho posteli.

"Jasne" usmial sa na mňa. Ja som mu dala pusu na čelo "dobrú noc tati ľúbim ťa" povedala som mu a on sa usmial "dobrú Karinka aj ja teba" úsmev mi opätoval.

Rozdiel je však v tom že jeho úsmev bol pravý a ten môj nie.

Ja som sa postavila z jeho postele a išla do svojej izby. Dvere som mu zatvorila a išla som k sebe do izby.

Prezlieka som sa do pyžama a ľahla si na posteľ.

Zobudila som sa v strede noci na strašnú bolesť srdca a divný pocit,ktorý som nikdy predtým necítila.

Snažila som sa zaspať ale vôbec sa mi nedalo. Furt ma bolelo srdce,bolo mi divno a vôbec som nedokázala ležať v kuse na tom istom mieste a len som sa prehadzovala.

Musela som ísť na záchod tak som sa postavila z postele a išla do kúpeľne na záchod. Napadlo ma či som nedostala svoje ženské veci a preto mi je tak zle.

No však nedostala som ich.

Keď som spravila svoju potrebu,tak som si umyla ruky a ešte predtým ako som išla do svojej izby som išla skontrolovať tata.

Otvorila som dvere a takmer som odpadla z toho čo som videla.

Môj otec sa obesil.

Ja som na celý dom zakričala a len som stála na mieste a potom som utekala za ním.

Počula som ako beží niekto mojím smerom.

"Karin čo sa sta-" začal Bill keď nabehol za mnou ale hneď aj skončil keď videl môjho otca a mňa snažiacu sa mu pomôcť.

Utekal za mnou a snažil sa mi pomôcť dať môjho otca preč z toho lana.

"Bill on je mŕtvy" s plačom a takmer šokom som povedala.

Billovi sa pomohlo dať otca preč z lana a položili sme ho na zem a Bill ho začal oživovať.

"No tak" povedal Bill keď stláčal otcovi hruď. "Niee" zakričala som s plačom a počula som ako ide za nami Mell.

"Čo sa de-" zo strachom sa spýtala ale ako náhle videla Billa oživovať môjho otca,a mňa padnutú na zemi,opretú o stenu a celú uplakanú tak zostala strašne bledá.

Hneď sa ku mne rozbehla a objala ma "Karin čo sa stalo" začala plakať a hladkať má po hlave "on--on sa obesil"  s plačom a s trasiucim hlasom som jej odpovedala.

Ona len paralyzovane zostala a pozerala na Billa.

Bill po chvíli snaženia sa oživiť môjho otca prestal a s plačom pozrel na mňa "robil som čo som mohol" plakal a ja som len v šoku pozrel na otca a potom na Billa.

Môj otec zomrel a práve leží predo mnou mŕtvy.

Ja som len nehybne a v šoku stála na zemi a plakal. Viem že obaja na mňa hovorili ale ja som absolútne nič nepočula.

Prišlo mi zle a nasledovné som spadla na zem a nič nevidela.

Tom pov-

V strede noci ma zobudil telefonát. Nevedel som kto a čo odo mňa teraz chce. Keď som sa pozrel tak bolo 1:26 v noci a volal mi Bill

Bolo mi jasné že nevolá len tak a že sa muselo niečo stať.

Mobil som zdvihol a ani som nestihol nič povedať.

"Tom rýchlo príď prosím"

A zrušil to. Znel ako keby plakal.

Začal som mať stres čo sa deje a tak som sa išiel rýchlo obliecť a nasledovné do auta a rýchlo som išiel k Billovi domov.

Bol som tam naozaj zachvilu a vybehol som rýchlo z auta. Ako som išiel však zaklopať tak dvere boli otvorené.

Rýchlo som vošiel dnu a počul som Billa s Mell. Išiel som rýchlo za nimi do izby a keď som videl,to čo som videl mi zostalo zle.

Karin ležala na posteli,Bill a Mell boli celý uplakaný a na stole bol nejaký veľký papier.

"Čo sa stalo" so strachom som sa ich opýtal. "Karin otec" začala Mell,nadýchla sa ale nedopovedala to čo chcela lebo začala silno plakať

Bill ju utešoval "zomrel" a povedal s trasiucim hlasom.

"Č-čo" dúfal som že to není pravda a je to len zlý sen.

"Obesil sa" pozrel so slzami na tvári Bill na mňa. Ja som išiel za ním a objal som ho. On ma objal späť.

Normálne som prišiel o slová. Tak moc má to mrzelo lebo to bol skvelý muž. Ale prečo sa obesil? Nechcel sa už trápiť? Viem že bol na tom veľmi zle pretože som s Karin volával každý deň okrem dnešného večera.

"A Karin" pozrel som na Karin a potom na Billa "odpadla" povedal.

Ja som cítil že mi tečú slzy po tvári a išiel som si sadnúť vedľa nej a hladkal som ju po hlave.

Je mi jej tak neskutočne moc ľúto.

"A kde je on" opýtal som sa ich a pozeral na Karin "prišla pre neho už pohrebná služba" s ťažkým srdcom mi povedal Bill

Nemôžem si predstaviť tú bolesť ktorú má v sebe Karin.