Z nenávisti láska

prepáč mi to

Karin pov-

"Karin" nadýchol sa "m-mám rakovinu"

Celý svet sa mi otočil o 360 stupňov. Prečo keď som konečne po dlhej dobe šťastná tak musí prísť niečo čo to všetko posere.

"Nie tati toto mi nerob" začali mi slzy tiecť po tvári "kde" opýtala som sa ho.

Otec začal plakať tiež "mám nádor na mozgu a vo veľmi zlom štádiu" nadýchol sa "dávajú mi pár mesiacov"

Moje srdce sa celé rozbilo. Nemôže to byť pravda. Jediný člen z rodiny zomiera. A hlavne jediný dôležitý pre mňa.

Ja som si dala ruky na kolená a do dlaní som si dala tvár.

Otec ma pohladkal po chrbáte

"Nechcel som ti to hovoriť teraz ale chcem aby keď sa niečo stane tak aby si to vedela" povedal a ja som ho silno objala a obaja sme plakali.

Tá predstava že tu jeden deň nebude je najviac bolestivá. Posledné chvíle. Bože ťažko sa mi to hovorí ale posledné chvíle musím s ním byť a užiť si s ním čo najviac.

"Tati ale musí byť niečo čo ti pomôže" pozrela som na neho a on mi začal utierať slzy "Karin tu už nič nepomôže pretože to mám všade po celej hlave"

"Nie nie nie" plakala som tak silno že som sa chvíľkami nevedela ani nadýchnuť.

____

Zobudila som sa na lúče slnka. Pozrela som sa vedľa seba aby som vedela kde som a bola som v tej istej izbe. Pamätám si ako som včera zaspala pri otcovi a celá uplakaná. Stále tomu nemôžem uveriť a ani nechcem tomu veriť. Najradšej by som bola keby to bol sen ale není a to je najhoršie na tom.

Strašne ma bolí hlava a cítim sa úplne slabo a rozbito.

V izbe som však sama takže otázka je kde je Peter?

Pozrela som sa na hodiny a bolo 13:00 poobede

"Ach" povzdychla som pretože neznášam vstávať takto neskoro.

Postavila som sa z postele a v kuchyni za stolom bol Bill,Mell ktorá kŕmila tobiaska,otec a Peter tu nebol.

"Dobre ráno" povedali mi s úsmevom keď ma zbadali "ráno" odpovedala som.

Nemôžem povedať dobré pretože po tej noci dobre není určite.

"Poď si sadnúť prinesiem ti raňajky" povedal mi otec a išiel do kuchyne.

Ja som si zatiaľ sadla vedľa jeho miesta.

"Kde je Peter" opýtala som sa ich a oni len čudno pozreli na mňa "čo" opýtala sa prekvapene Mell

"Kde je Peter" opýtala som sa znova "veď išiel na tú pracovnú službu" povedala Mell.

"Na aku pracovnú službu? O ničom neviem" povedala som a v tom prišiel otec s obedom už.

"Páči" usmial sa na mňa,položil predo mňa nejaké mäso a sadol si vedľa mňa "ďakujem" usmiala som sa na neho

"Je to čudné pretože mne nič nespomínal a ani mi nepísal" povedala som a začala jesť

Čo to sakra je? Kam išiel? A aká pracovná služba? O žiadnej mi nič nehovoril. Začínam mať z neho divný pocit.

___

Je 17:00 a my všetci pozeráme nejaký film. Ja sedím vedľa otca a som opretá o jeho rameno.

Je to nejaká komédia takže sa na tom všetci smejeme a tieto chvíle mi budú tak moc chýbať. On. On mi bude chýbať. Môj jediný otec.

Zazvonil zvonček.

"Kto to je" opýtala sa Mell Billa "neviem" postavil sa z gauča "to hneď zistím" a išiel smerom k dverám.

Potom vošiel dnu a bol to Tom. Kurva.

Ja som zabudla že dnes sa máme ísť porozprávať.

"Ahojte" povedal keď vošiel dnu "a dobrý" usmial sa na môjho otca. My sme ho odzdravili späť.

"Čo ty tu Tom" opýtala sa ho Mell "no ja som prišiel za Karin" povedal a pozrel na mňa.

Mell pozrela hneď na mňa tiež s výrazom -čo-

"Karin" pozrel na mňa otec "ideme sa porozprávať nič vážne sa nedeje" povedala som a postavila sa z gauča "idem si obliecť niečo normálne" povedala som a išla sa prezliecť.

____

"No konečne" povedal Tom keď som prišla naspäť za nimi asi po 15 minútach.

Ja som len prekrútila očami,on sa zasmial,postavil z gauča, pozdravili sme všetkých a išli do jeho auta.

"Kam ideme" opýtala som keď naštartoval auto "nechaj sa prekvapiť" usmial sa na mňa a pozrel na cestu a išli sme.

Po pol hodine cesty sme konečne prišli.

"Tom ale toto nemá byť rande ale len sa máme porozprávať" povedala som mu keď som pozrela že ideme do reštaurácie

"Nemôžeme sa ísť najesť len normálne" opýtal sa ma Tom "môžme" odpovedala som mu a obaja sme vystúpili z auta

Príde mi to ako keby idem na naše prvé rande. Začínam mať stres ale není z čoho.

___

Už sme si objednali a čakali len kým nám to prinesú.

"Takže o čom sa chceš porozprávať" pozerala som na neho "o všetkom Karin" nadýchol sa "ja viem že máš momentálne vzťah ale ten chalan pre teba není a-" prerušila som ho

"Tom ako môžeš ty hovoriť o tom kto pre mňa je a není? S Petrom som šťastná" povedala som a videl aký zarazený zostal

"Karin ja ti to poviem teda tak ako to je. Vzťah ti neprajem pretože jediný vzťah ktorý by som ti prial tak by bol vzťah so mnou. Viem že Petra máš rada ale ublížil ti"

"O čom to hovoríš"

"Si myslíš že neviem že tú modrinu ti spravil on? Bože Karin veď tá poznám dlhé roky a viem že tá modrina bola od neho a aj som videl ako sa k tebe choval hnusne a navyše ako pozeral aj na Júliu furt."

"Tom to že na ňu pozeral nič neznamená a navyše ak si ma sem volal len preto aby som to ukončila s Petrom tak to rovno môžem ísť domov pretože ja to neukončím s ním"

Akurát keď išiel niečo Tom povedať tak prišiel čašník s jedlom a vodou.

Dosť dlhú dobu sme boli len ticho a jedli

"Prepáč mi to Karin teda ja len proste" pozrel na mňa a nadýchol sa "nedokážem ťa vidieť s niekým iným" povedal.

Ja som zostala úplne zarazená. On má naozaj ešte miluje po všetkých 3 rokoch.

Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páči a nezabudnite mi napísať vaše názory. Môžte sa tešiť na druhú časť

Ahojte💋