si môj

127 2 0
                                    

"no dobre už stačí" odsunula som sa od Toma "ďakujem ti moc Tom ale je na čase začať ísť chystať veci pre Mell" on sa usmial "jasne"

__

"Tak a je to" povedala som po tom ako sme s Tomom pripravili obývačku. Všade boli balóny a veľký nápis vitaj doma.

Zachvilu by mali prísť lebo Bill išiel pre Mell tak 20 minút dozadu

"Si krásna" pritiahol si ma Tom k sebe a začal bozkávať "Tom" hovorila som medzi bozkami "ticho" povedal a začal bozkávať silnejšie.

V tom sme však počuli buchnúť dvere od auta. "Už sú tu" radostné som povedala "majú naozaj dobre načasovanie" prekrútil Tom očami a ja som sa zasmiala na ňom.

Mell aj Bill vošli do obývačky "vitaj doma" zakričala som a ona sa prekvapene začala usmievať "ďakujem" povedala a ja som išla za ňu a silno ju objala.

Potom som na ňu pozrela "páči sa ti to" opýtala som sa jej "veľmi"

"Vitaj doma Mell" prišiel za ňou Tom a objal ju. Bill ju chytil okolo pása. "Si hladná" opýtala som sa jej

"Nie som som len strašne unavená takže pôjdem spať. Ale toto čo ste pripravili je naozaj krásne" usmiala sa a aj s Billom odišli.

Ja som sa hodila na gauč a Tom len a úsmevom na mňa pozeral "čo budeme robiť?" opýtala som sa ho a on išiel vedľa mňa si sadnúť "no niečo by som mal" usmial sa.

Vedela som presne načo naráža.

Buchla som ho do ruky "bože Tom" zasmiala som sa a pozerala na neho "ja som zabudla na tie lieky" išla som sa postaviť zo sedačky s tým že idem pre ne ale Tom má zastavil.

"Ja ti ich prinesiem" "ďakujem" usmiala som sa na neho a on išiel preč.

Je tak zlatý keď sa takto stará. Takmer som aj zabudla na ten náš zlý začiatok. On je teraz ten čo má robí naozaj šťastnou.

Po chvíli prišiel s liekmi ale aj mojim telefónom v ruke.

"Niekto ti volal" podľa mi telefón aj tabletky do ruky "ďakujem" usmiala som sa a išla pozrieť kto mi volal.

Bol to môj otec. 20 zmeškaných hovor.

Išla som do kuchyne si dať tú tabletku. Zobrala som si telefón zo stola "idem mu zavolat" povedala som Tomovi ktorý sedel na gauči a išla som na záhradu.

Sadla som si na stoličku a zavolala.

"Preboha Karin ty aj žiješ? Vieš ako som sa bál"
"Ahoj tati aj ja ťa rada počujem"
"Prečo si mi nezdvíhala?"
"Tati to je dosť dlhý príbeh ale veď teraz ti volám"
"A kde si?"
"Ako kde? Veď v Nemecku s Mell"
"Áno ale kde? Zajtra chcem prísť"
"Počkaj čo? Akože sem do Nemecka"
"Áno Karinka za tebou"
"No a počkaj...nakoľko?"
"Na týždeň a možno aj viac. Chcem byť s tebou Karinka"
"No dobre tati ja ti pošlem adresu "
"Ďakujem"
"A okolkej prídeš?"
"Okolo 12"
"Dobre teším sa"
"Aj ja Karinka"
"Ale musím ísť tati už. Papa"
"Ahoj"

Postavila som sa zo stoličky,išla dnu a sadla som si vedľa Toma.

"Mmm" neviem ako zareaguje na to že zajtra príde môj otec a mám v pláne ich zoznámiť "zajtra" zastavila som sa v rozprávaní a on na mňa pozrel "príde sem môj otec" pozrela som na neho a usmiala sa.

"Čo?" zaskočené sa opýtal "no chybám mu a ide ma zajtra navštíviť a keďže bývam tu tak ide sem. Ale ak je nejaký problém tak mu môžem povedať"

"Nie není Karin len čo ak sa mu budem nejako vadiť alebo tak?" ja som mu chytila ruku. "Si môj a on to musí akceptovať" usmiala som sa na neho a pobozkala som ho.

Potom sme si pustili film a zaspali sme obaja. Ja som mala položenú hlavu na Tomovom ramene


Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páči a nezabudnite mi napísať vaše názory. Môžte sa tešiť na druhú časť

Ahojte💋

Z nenávisti láska Where stories live. Discover now