Rozpolené duše

3. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Tori

Upierali sa na mňa dve hnedé oči. Spaľovali ma a roztápali na sladký karamel. Po krátkej chvíli som im venovala tie svoje. Neuhol zahambene pohľadom. Práve naopak. Ten muž bol prvý človek, ktorý sa na mňa nepozeral len ako na dievča s heterochrómiou. Pozeral sa na mňa obdivujúco dokonca by som si začala namýšlať, že si myslí, že som pekná, alebo že je vo mne niečo čo sa mu páči.

Ruky mal prevesené cez šnúru na ringu, a tak sa opieral. V jednej ruke držal fľašu s vodou a na čele sa mu leskol pot. No na snedej tvári nemal žiadne zranenia.

Všímal si aj on práve každý detail na mne, tak ako ja na ňom? Pery mal plné, oči hnedé ako horúca čokoláda, ktorú som vyhodila. Vlasy mal krátke s malými kučierkami. Bol krásny.

,,Však, Tori?"
,,Áno!!!" vykríkla som rýchlo ani netušiac na čo. ,,Už začína druhé kolo," obzrel sa Bart, naklonil sa a pobozkal Dianu. Odvrátila som pohľad od tých dvoch. Nikdy ma neprestane prekvapovať ako rýchlo je schopná Diana dosiahnúť, to čo chce. Strkal jej jazyk do úst až dokým holohlavý muž naňho nezapískal a rukou naňho nezačal kývať.

,,Panebože je tu také teplo," zafučala Dia. Nepovedala som na to nič. Sústredila som sa na zápas. Chlapec sa práve uhol Bartovmu úderu a venoval mu on otlačok svojej päste do oka. Moje reflexy neboli ani zďaleka tak vyvinuté ako tie jeho. V tú chvíľu sa na mňa opäť pozrel a kútiky úst sa mu nadvihli. Akoby mi chcel tým pyšným úsmevom povedať: Videla si to? Úsmev som mu opätovala, ale vďaka zasratému Bartovi dlho netrval. Bart ho udrel do sánky a kolenom ho zasiahol do brucha. ,,Kurva," zahrešil môj chlapec a prudko sa zohol, ale stále stál na nohách, aj napriek tomu, že ho ledva držali.

Ich údery museli pekelne bolieť. Nemali na sebe boxovacie rukavice, len čierne bandáže.
,,Nepozeráš sa takto na Barta, hejže?" Fuj.
,,Nie," kyslo som sa zatvárila.
,,Neverím!" zvolala.
,,Tomu, že sa nepozerám na Barta?"
,,Nie, tomu verím. Veď ho neznášaš. Neverím, že sa ti niekto páči!"
,,Dia, tichšie," zašepkala som, pretože uťahovala na nás pozornosť. ,,Nikto sa mi nepáči," povedala som to hlavne preto, pretože som svoju kamarátku poznala. Začala by sa do toho pliesť, a to som nepotrebovala.

Stačilo mi, že mi venoval pohľad viac som od neho nepotrebovala. Aj ten pohľad som mala pocit, že si nezaslúžim. ,,Ja to na tebe vidím, takto si sa naposledy pozerala na Tonyho z štvrtej triedy." Diana si ruku prevesila cez moje plece: ,,Neboj máš tu mňa a ja ti všetko vybavím."
,,Nie. Naozaj, ďakujem, ale nemusíš."

Dia pokrčila nosom a pritom geste som sa mala chuť zasmiať. Robila to zakaždým, keď som povedala niečo s čím nesúhlasila. ,,Tri, dva, jedna!" kričal holohlavý muž, pretože Bart ležal na zemi, a to znamenalo jedine to, že prehral. Muž zdvihol môjmu favoritovi ruku a zakričal jediné slovo: ,,Raven!" To slovo mi odznelo v hlave. Je to jeho meno? Ak áno je to zvláštne. Raven. Chcela by som vidieť človeka, čo dá krstné meno svojmu dieťaťu Raven. Raven. Raven...

Po niekoľkých minútach, čo sa Bartolomej zdvihol zo zeme, prehodil pár slov (s pravdepodobne ich trénerom), tak podišiel k nám. S Dianou sme sa usadili na lavičku, ktorá stála pri stene. ,,Nevadí, že som prehral, vyhral som niečo lepšie." Nech radšej sklapne. ,,Tvoje srdce, Diana." To nepovedal. Snažila som sa hľadať v jeho slovách podtón sarkazmu, ale nebol tam. Hovoril to srdcervúce ako v nejakom romantickom tureckom seriály.

Pozrela som sa na Diu, ktorej mykalo kútikmi a nebola schopná mu na to nič povedať, pretože ak by z jej úst niečo vyšlo, bolo by to určite niečo sarkastické alebo urážlivé.

,,Idem sa osprchovať a môžeme ísť." Luskol prstami na mňa. Možno aj chcel použiť moje meno, ale nepamätal si ho a ja som sa nechystala mu ho pripomínať.
,,Ty ideš s nami?"
,,Nie, neboj. Mám ešte veci, čo musím vybaviť." Prikývol a zmizol za dverami, kde bolo veľkými písmenami napísané Šatňa.

,,Ten zápas stál za hovno," povedala Dia a ja som nemohla nesúhlasiť. ,,Slabé, ale čo už. Dnes si Barta plánujem odškrtnúť."
,,Privedieš si ho domov?" 
,,Možno. Otcovia nie sú doma. Mám tam len Mattiasa, ktorý mi je úplne u riti."

Súcitila som s Mattiasom. Dia bola tak trochu nimfomanka a neraz som ju aj ja omylom počula alebo prichytila ako sa s niekým miluje. Aj keď...mohla som to nazývať milovaním, ak jej ani trochu na tých  ľuďoch nezáležalo? Asi nie.

,,Navyše s ním to na hlučnú noc nevyzerá."
,,Budem dúfať, že mi dáš do detailov vedieť," usmiala som sa.
,,Tomu ver, že dám. Ako vždy. Budem dúfať, že príde deň, kedy mi začneš posielať také správy ako ja tebe."

,,Možno, keď budem mať tridsať, tak sa vo mne prebudí moje sexuálne monštrum, pretože ak mám byť úprimná som naozaj nadržaná a hromadí sa to."
,,Uuu, opäť je tu moja perverzná Tori," zaškerila sa. ,,Perverzná Tori je tu vždy. Pokiaľ si dobre pamätám to ja som ťa skazila, čo sa týka tohto."
,,To je pravda, ty si zakaždým, keď sme mali trinásť prichádzala do školy s novými faktami o sexe. No čo sa týka toho skazenia. Obávam sa, že sme sa skazili navzájom." Pravda.

Obidve sme boli úplne iné, no zároveň sme si rozumeli, pretože ani ona ani ja sme neboli typ dievčaťa čo by mali číru cestu do nebeského raja. Dobre pre nás, pretože ani ja ani Dia sme na nebo neverili.

,,A ja sa pýtam, prečo keď si taká nadržaná sa nechytiš žiadnej šance si zašukať?" to posledné slovo jemne vykríkla. Porozhliadala som sa po okolí, ale nikto nevyzeral, že by si nás všímal. ,,Pretože ten človek musí byť výnimočný." Taktiež ten strach, že by ma videl niekto nahú mi to nedovolí.