15. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

205 24 4
                                    

Tori

,,Nerozbila som ho neboj." Stále na mňa zvláštne pozeral. On to vie, prehĺtla som. ,,Kto je Lilien?" Tvár sa mu uvoľnila.
Začal sa smiať, ale takým dusivo ironickým smiechom: ,,Odkiaľ o nej vieš?" Len som mu podala mobil a sledoval ako prešiel do svojich správ.

Na perách som už mala slovo prepáč, lenže Myron vypol mobil: ,,S ňou je to zložité."
,,Aj s nami je to zložité?"
Pokrútil hlavou: ,,Zatiaľ nie, ale bojím sa, že bude."
,,Takže Lilien je tvoja bývalá?"
Zamyslel sa: ,,Neviem." On nevie?

Začínala ma bolieť hlava a potrebovala som trochu byť sama. Nemala som dôvod sa cítiť tak veľmi dotknutá, ale bola som, pretože sa mi zdal Myron, keď som vyslovila jej meno nejaký iný. Skúsila som znova či sa mi to len nezdalo: ,,Milovali ste sa?"
,,Koľko si toho prečítala?"
,,Nie veľa."
,,Aj tak nemáš právo sa mi hrabať v mobile. Ako si sa vôbec doň dostala?" Pootvorila som ústa, ale prerušil ma: ,,To je jedno."

Domov som prišla autobusom. Rázne som odmietla Myrona, aby ma odviezol. Nepohádali sme sa, ale niečo bolo vo vzduchu, akési nepríjemné čiastočky napätia.

Celú cestu som premýšľala nad Lilien. Nežiarlila som, len sa vo mne prebudila zvedavosť. ,,Prečo nežereš?"
,,Lisa!" okríkla som svoju sestru, ktorá sedela oproti mne už s prázdnym tanierom. Ja som len zapichovala vidličku do stejku. ,,Čo je? Odkedy je žrať nadávka?"
,,Len som sa zamyslela. Zjem to."
,,Veď mne to je jedno," mykla plecom.

Lásky moje viem že nejak sa mi nedarí písať a mám nejaký blok alebo čo no povedala som si že to spravím tak že budem písať aj keď nebude to dlhé tak budem aspoň dvakrát za týždeň 🩷💞

Rozpolené duše Where stories live. Discover now