Rozpolené duše

16. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Myron

Nie že by som bol nevdačný, to naozaj nie. vážil som si všetko to, čo pre mňa Lilien urobila, ale už bolo na čase ju nechať v minulosti a neobzerať sa za ňou. Potreboval som to len vydržať, byť dostatočne oddolný, aby ma už jej jemný hlas neobmäkkčil. Keby jej zavolám alebo len odpíšem boli by sme zase na tej horskej dráhe pocitov, bohužiaľ len mojich. Asi už navždy mi budú v hlave znieť slová ako povedala, že so mnou bola, aby ma mohla využiť. Došlo mi to až časom. Vypočula si ma, ked som to poteraboval, ale nikdy pre mňa nič viac neurobila. Spravil som si čas na ňu aj vtedy, ked to možné nebolo, ona na mňa nie. Ja som ju vozil do aj zo školy. Ona mala kamarátov ja som kamarátky mať nemohol.

Ked sa ma Tori spýtala na Lilien, bol som ticho, aj ked v hlave mi napadalo toľko slov. To najhoršie na prvej láske je to, že už navždy bude našou súčasťou, nech robíme, čo robíme. Vryje sa do nás a neodíde ani po rokoch. Na mňňa Lilien bude mať navždy vplyv, no teraz už nedovolím, aby sme sa dali dokopy. Občas mám pocit, že ju milujem tak veľmi, že je nemožné sa toho zbaviť.

Celý týždeň som Tori nevidel. Nepísali sme si, ani nevolali proste žiaden kontakt. Nespávali sme spolu, zatiaľ, ale chýbali mi rozhovory s ňou. Vlastne až teraz som si uvedomil, že sme vôbec teraz neboli v kontakte. Možno čakala, že sa ozvem ja, naposledy sme sa nerozlúčili zrovna najlepšie.

Zavolal som jej. Jej hlas sa ozval až po dlhej minúte. Znela zachrípnuto možno bola prechladená alebo som ju vyrušil zo spánku. ,,Prišiel by som pre teba o siedmej, môžem?"
,,Načo?" Vážne sa práve spýtala načo? Hnevá sa? ,,Chcem s tebou tráviť čas."
,,Kam by sme šli?"
,,Na čínu?"
Tori si len tažko povzdychla: ,,Fajn."
,,Ak so mnou nechceš ísť, ja ťa nenútim." Ztíchla, no pochvíli sa znovu ozvala: ,,Musím ísť, prídi o hodinu." Zložila. Skontroloval som či naozaj zrušila náš hovor. Zamračil som sa na dislpej, zrušila ho.

Sedel som v aute a čakal, kedy na semafóre zasvieti zelená. Cesta pre Tori mi prišla nekonečná, všade bolo veľa áut a veľa ľudí. Preto som nemal rád piatky. Všetci sa niekam hnali; domov, do baru bolo jedno kam.

Tori ma čakala už vonku. Neusmiala sa na mňa, tak ako obvikle, už len táto maličkosť ma znepokojila. ,,Ahoj," pozdravil som sa. Tichšie sa odzdravila a zapla si pás.

Predné hnedé vlasy mala zopnuté vzadu v cope a mihalnice mala akési hustejšie. Oblečenú mala vetrovku, keďže vonku, aj keď bol len november, začínala byť väčšia zima ako v decembri. ,,Pristane ti to," povedal som. ,,Ďakujem." Chcel som jej úsmev, no jediné čo som dostal bolo mihnutie kútikov. Naštartoval som a občas ju kontroloval. Takmer celú cestu pozerala pred seba, bola tichá a nepáčilo sa mi to. Myslel som si, že keď budeme spolu nebude taká odmeraná ako keď sme spolu volali.

Nevideli sme sa len týždeň a nie roky, tak prečo som mal taký pocit? ,,Ja sa na teba už nehnevám," prehodil som. ,,To je fajn."
,,Prečo mám pocit, že ty sa hneváš na mňa?"
,,Je to len pocit."
,,Nie je, si čudná. Niečo ti povedala mama?" Jej matka sa jej zakazovala so mnou kamarátiť už od prvého momentu, neprekvapilo by ma, ak by konečne zlomila Tori. ,,Čo tu pletieš moju mamu? Nie. Len si sa mi neozval celý týždeň."

Mala pravdu, ale slovo prepáč sa mi nechcelo hovoriť, tak som namiesto toho povedal: ,,Mal som toho veľa."
,,Keby si chcel čas by si si našiel."
,,Aj ty si mi mohla napísať." Prezrela si ma akoby mi chcela povedať, neodpísal by si mi. Čo bola pravda, potreboval som byt chvíľu bez nej. Popremýšľať nad našimi životmi...Aj tak som na nič neprišiel.

,,Povieš mi o nej?" žužlala si prsty.
,,Nechcem, aby si na ňu myslela. Bola manipulátorka, ale na to som prišiel až potom, čo mi na nej záležalo a nemal som kontrolu sám nad sebou."
,,Jak tebou manipulovala?"
,,Túžila ma ovládať. Nerobila to ostatným, iba mne. Dala mi pocítiť, keď sme boli sami že som niekto ale keď ame boli pred ostatnými bol som nikto."
,,Pre mňa budeš vždycky niekto."

Lákalo ma sa opýtať, čo sa jej stalo, keď nechcela, aby som zašiel ďalej, pretože, keď dievča nechce sex, tak nereaguje tak, ako reagovala vtedy Tori. Ak mám byť k sebe úprimný, vydesilo ma to. Bol som presvedčený, že jej niekto ublížil a bál som sa, žeby mi to potvrdila.

Guys prepáčte mi ale premýšlam o prerušení tohto príbehu (absolutne sa neviem prinútiť k jeho písaniu) možno časom sa vrátim ale začala by som písať iný príbeh a tento by som tu nechala publikovaný
🩷✨