Rozpolené duše

14. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Tori

Zaspala som. Nie že by to bolo úmyselné, to nie. Chcela som prísť normálne večer domov, lenže zaspala som a zobudila som sa o pol jednej ráno. Myron nespal, ale videla som na ňom ako mu oťažievajú viečka. Chvíľu som stresovala, aby ma Myron odviezol, čo najrýchlejšie domov, ale to by som všetko len zhoršila. Mama by nás oboch zabila. Myron mi navrhol, že môžem u ňho prespať. Nemohla som sa vrátiť domov, hlavne som nechcela, takže som mame napísala, že prespím u Diani.

Milovala som bezsenné noci, vždycky som mala pocit, že ubehnú strašne rýchlo, že sa ani nenazdám a už je druhý deň. V izbe vládlo prítmie, vďaka závesu. Nemala som odhad koľko mohlo byť hodín. Myron bol otočený ku mne chrbtom, ale podľa jeho hlbokého dýchania som vedela, že ešte spí. Myron sa v tú chvíľu otočil ku mne, no stále mal oči zatvorené. Možno keby som bola viac odvážna a keby som ho chcela sebecky zobudiť, pobozkala by som ho. Lenže ja som ho budiť nechcela a aj keby som chcela nespravila by som to takým spôsobom. Pozorovať ho ako spí bolo asi tak trochu úchylné. Napriek tomu ma to bavilo. Upokojovalo ma to. Snedú kožu mal na pohľad hebkú, len na sánke mal trošku podráždenú pokožku z holenia. Pery mal trochu popraskané akoby si len do nich často kusal, ale nikdy som ho pritom nevidela.

V tú chvíľu sa ozval krátky zvuk notifikácie a za ním hneď ďalší a ďalší. Otočila som sa k nočnému stolíku. Ja a Myron sme mali rovnaké mobily. On akurát mal na svojom zelený obal a ja som nemala žiadny.

Vzala som mobil, ktorý svietil, aj keď som dobre vedela, že ten nie je môj. Pozrela som sa na zaspato na displej, správa sa mi neukázala, pretože to vyžadovalo heslo alebo Myronovu tvár.

Panebože, prečo to robím? Otočila som sa k Myronovi a dala mu pred tvár mobil v nádeji, že to bude fungovať, aj keď spí. Ruka sa mi jemne chvela a strašne som sa hanbila. Niečo, nejaké moje vnútorné ja mi však hovorilo, že to, čo mu prišlo potrebujem vidieť. Otočila som sa Myronovi chrbtom a otvorila smsky. Mal asi dvadsať neprečítaných správ od nejakej Lilien. Nečítal ich naschvál. Vedela som to, a aj tak som hlúpo otvorila ich chat a očami prechádzala po textovkách. Dve správy boli dlhé z pred týždňa, mala som chuť z nich zvracať.

Lilien určite nebola Myronova sesternica ako som naivne dúfala, keď som to otvárala. Opisovala do detailu násilný sex s niekým. Jej správy neboli také, ako som dostávala ja od Diany. Boli písané s hnevom a túžbou vyvolať žiarlivosť a provokovať, takým nechutným manipulatívnym spôsobom. Išla som ďalej, kde písala o tom, že ju to mrzí a že ju mrzí aj to, čo urobila pred mesiacom. Všetky tie správy boli náladové. V posledných troch prosila aby ju prišiel vyzdvihnúť, aby jej pomohol, aby jej zavolal, lebo to nezvládne. Skontrolovala som Myrona, ktorý naďalej spal.

Premýšľala som ako sa zachovám. Nepatrila som k extrémne žiarlivým a zvedavým dievčatám. Doteraz mi nešlo do hlavy, že som naozaj vzala jeho mobil a nahliadla do jeho súkromia.

Chcela som sa mu priznať a ospravedlniť, chcela som sa ho opýtať na to dievča, lenže jeho mobil sa rozzvonil. Vystresované som hodila jeho mobil na malý nočný stolík, ale z toho ako som sa zľakla som sa úplne netrafila na stolík, ale na kraj. Myronov mobil spadol na drevenú podlahu, a to ho definitívne zobudilo. V hlave sa mi spustila sprcha nadávok. Myron sa pomaly posadil a pozrel sa na mňa. ,,Spadol mi len mobil," povedala som strašne rýchlo.

Po 10000 rokoch som späť. Žijem prekvapivo aj dýcham, len chuť do písania som nemala, neviem to úplne vysvetliť, vlastne viem. Chcela som písať príbeh o niekom inom.🧚🏻‍♀️Chcem ho písať už veľmi dlhú dobu, len nemôžem, lebo neviem čo sa v tom príbehu stane, áno ti ktorí sú tu dlhšie vedia, že chcem písať svoj príbeh, dúfam že je len otázka času kedy budem môcť začať. No zatiaľ tu mám tuto knižku a verím že vás trošku aspoň baví! milujem vás 🩷🌷