Rozpolené duše

13. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Myron

Žiadne slová neboli vhodné. Žiadne slová mi ani len nenapadali. Tak som len na Tori zízal. ,,Chápem," pousmiala sa, ,,chceš ešte počkať."
,,Tak nejak," prehodil som. Počkať na niečo, čo nikdy nenastane. My dvaja nikdy nenastaneme. Nie v takom zmysle ako ona chce. Čo ak sa na mňa naviaže? Čo ak jej ublížim až príliš? Ja som predsa nikdy nebol lámač srdcí, dokonca som takými mužmi kedysi opovrhoval. Kedysi.

Nevedel som, čo mám povedať. Mama vždycky bola tá spravodlivá, tá by mi povedala, že jej musím povedať pravdu. Lenže čím dlhšie som nad tým premýšľal, tým mi to prišlo ako väčšia blbosť. Buď by to dopadlo katastrofou alebo by sa zasmiala a povedala by mi, že aj ona sa chce len odviazať, že aj ona je skurvene osamelá a chce len spoločnosť, zabaviť sa, zajebať si.

,,Chceš niečo na pitie?"
,,Len vodu." Postavil som sa vyšiel na chodbu. Nohy ma ledva držali a cítil som sa zvláštne. Obzvlášť teraz som to Tori nemohol povedať. Niečo s ňou bolo a ja som sa hrozne bál zistiť čo. Nikdy mi ešte žiadna nevenovala taký pohľad ako Tori, keď sa odo mňa odtiahla, a to ako si ťahala tričko...

Niekto jej musel ublížiť. Nalial som do skleničky vodu a vrátil sa aj s jedným pohárom vody. Ja som nechcel piť, pretože voda by mi určite ťažko polikala vďaka hrče, ktorú som mal v hrdle.

,,Ďakujem," vzala si pohár, ale nenapila sa z neho. Medzi nami tak zavládla zvláštna atmosféra. ,,Pustíme si niečo?"
,,Čo?"
,,Niečo nájdem," usmial som sa a onedlho sa ona na mňa usmiala rovnakým spôsobom.

Pustil som nám Vzostup zla. Vedel som, že je to horror a že tie má Tori rada.

,,Bola som na to v kine," ležala na boku. ,,Mám pustiť niečo iné?"
,,Nie, len miestami to bude nechutné. Keď som šla z kina, tak som sa tak bála, že som šprintovala."
,,To ja robím stále. Nie že by som sa bál, ale mávam divný pocit, tak pre istotu si dávam väčší pozor a rýchlejšie kráčam."
,,Ty vieš aspoň boxovať."
,,Pred démonom mi to nepomôže."

Slabo sa zasmiala. Chvíľu sme len ležali a medzi nami bol môj starý laptop, ktorý som mal minimálne sedem rokov, no nesťažoval som sa, podstatné bolo, že fungoval.

,,Tori, čo chceš robiť?"
Pozrela sa na mňa svojimi veľkými očami. Boli tak prekrásne, že by z nich každý padal do kolien. Premýšľal som, či by boli také nádherné aj na niekom inom, ale prišiel som na to, že nie.
,,Dopozerať ten film."
,,Nemyslel som teraz, ale po škole."
,,Prečo sa pýtaš?" podozrivo pokrčila obočím.
,,Len tak."

,,Otec chcel mať zo mňa zubárku, ale ja som chcela byť zverolekárka, no rozmyslela som si to a chcem ísť študovať psychológiu."
,,Tu?"
,,Hej tu."
,,Hodí sa to k tebe a aj mne sa bude hodiť mať za známu psychologičku."
,,Ešte ma ani nevzali a asi ma ani nevezmú," vystrela sa, aby sedela.
,,Nemajú dôvod ťa nevziať, veď sa šprtíš."
,,Ja sa nešprtím," buchla ma do ruky.
Zamračil som sa: ,,Ty si ma práve udrela?"
,,A urobím to znova, ak to neodovoláš."
,,Presne takto prehnane reagujú, len šprti, ale keď nad tým premýšlam tak Tori šprtka a perverzná Tori nejdú veľmi dokopy."
,,Si idiot," zvláštne sa usmievala, chytila pohár a oliala ma. Nebolo tej vody veľa, na dne zostalo len pol deci, ale aj tak mi stekala po nose až ku krku. ,,Žeby sa prebudila nová osobnosť? Šibnutá Tori."
Hlasno sa zasmiala: ,,Postupne ti odhalím všetky verzie Tori, aké existujú."

V tú chvíľu z môjho laptopu vyšiel piskľavý zvuk. Obaja sme sa pozreli na môj počítač, telo nejakej červenovlasej týpky akurát vyletelo z vane smerom hore k stropu. ,,Fuj."

Nachvíľu mal našu pozornosť ten film, ale Tori onedlho prehovorila: ,,Ty niekde pracuješ?"
,,Chodím na zápasy."
,,Za ne dostávaš peniaze?"
,,Viac menej."

Chodil som trénovať zadarmo do klubu vďaka Adrianovi, ktorý mi aj vybavil nelegálne zápasy, v ktorých si vždycky vsadil na mňa. Najlepšie bolo, keď som v prvých dvoch kolách prehrával a až ku koncu vyhral. Výhru sme si potom rozdelili. Takto sme to robili už pol roka a presne toto ma dokázalo zatiaľ uživiť.

Tori som to odmietal vysvetľovať. Nevidel som v tom zmysel. Jej pohľad na mňa to mohlo zmeniť a mohla mať otázky. ,,Chceš to robiť profesionálne?"
,,Chcel by som, ale neviem," mykol som plecami. Rátal som s tým, že sa mi to nepodarí a Adrianove zápasy ma zničia natoľko, že nebudem môcť viac boxovať a skončím niekde ako vykladač tovaru. ,,Čo najhoršie sa ti stalo akože čo najhoršie ti spravili."
Z hrdla mi omylom vyšiel zachrípnutý smiech, mal to byť smiech, ale znelo to skôr ako kašeľ.
,,Zlomili mi rebro alebo narazili. Jedno z toho, nie som si istý."
,,Tebe šibe," povedala vážne.