Láska v Andalúzii

Nerja Caves a koncert (1/3)

Miguel

Niekto zaklope na dvere. Otvorím ich a ostanem prekvapene stáť. „Smiem ísť dnu?" opýta sa podráždene Gia. Odstúpim od dverí aby mohla vojsť. „Prepáč. Prepáč, že som ťa tam len tak nechal. Bol som nahnevaný na Sofiu, mrzí ma to" „Idem sa prezliecť, až neprechladnem" „Gia" povzdychnem „Čo sa stalo?" „Nič" „Klameš" poviem „Ak klamem, tak sa spýtaj tvojej bývalej čo sa stalo" odpovie namrzene a odíde sa prezliecť. Keď vyjde začnem hovoriť „Vonku už je celkom pekne, mohli by sme sa večer prejsť po meste?" „Prečo nie" „Dobre, tak o ôsmej?" zasmeje sa „Miguel, bývame v jednej izbe. Nemusíme sa dohadovať. Ale o ôsmej môže byť " zasmejem sa tiež.

Oblečiem si bielu polokošeľu s krátkym rukávom a čierne nohavice. Nasadím si zlaté hodinky z čiernym koženým remienkom. Zrazu uvidím Giu. Má krátke, čierne šaty, ktoré jej obopínajú telo. Na jednej ruke má dlhý rukáv a na druhej iba tenké trblietavé ramienka, polovicu chrbta má odhalenú a vlasy má rozpustené. „Zapneš mi prosím šaty?" „Samozrejme" poviem chrapľavo. Podídem ku nej, odhrniem jej vlasy z chrbta a pomaly jej zapnem šaty. „Si veľmi krásna" zašepkám. Pomaly sa ku mne otočí, pozerá sa mi zmätene do očí a chce niečo povedať ale skočím jej do reči „Pozval som aj Sofiu s Juliánom" prikývne „Dobre. Urobil si veľmi dobre, chceš predsa aby sa rozišli. Myslíš, že to už začalo fungovať?" „Neviem, asi áno. Bláznila vtedy, keď som jej nedvíhal a potom nás zbadala na tej streche, takže áno, myslím" poviem svojrázne. Už ma unavuje ako stále rozpráva o Sofii. Potichu prikývne a odíde, pritom do mňa narazí plecom. Obuje si čierne nízke lodičky. Zoberie si čiernu kabelku a pozrie sa na mňa „Môžeme ísť?" „Áno" „A kamže to ideme?" „Do mesta, do nejakej reštaurácie" „A akej?" opýta sa „Ideme do Taberna la Alqueria" „V poriadku, ideme?" „Nesúr toľko, idem" obujem si topánky a vyjdeme von. „Ideme peši?" „Ako chceš" poviem napäto „Dobre, ideme peši" Mlčky ideme peši, chcel by som ju chytiť za ruku, ale neodvážim sa. „Pozri, aspoň pred nimi by sme mohli byť normálni" „A teraz sme akí?" spýta sa „Ja neviem, pohádaní?" „Nie, prečo by sme mali? Vlastne asi aj hej" „Z akého dôvodu?" spýtam sa nechápavo „Nechal si ma samú na Torre Companario! Sofia to vie a bude na to určite narážať " „Ospravedlnil som sa ti!" bránim sa „Ospravedlnil? Vlastne, keď si odišiel Sofia ma začala obviňovať... To je jedno" pokračuje ďalej. Chytím ju za lakeť a otočím k sebe „Nemôžeš niečo začať a nedokončiť, nenávidím to" „Pravda, Sofia, by to vedela, tá ťa predsa pozná najlepšie" zasyčí „Dopovedz to" „Nie!" zakričí a vytrhne sa mi. Už sa začali po nás pozerať aj nejakí ľudia „Gia!" „Čo? Daj mi pokoj, choď si za svojou Sofiou a mne daj pokoj!" zakričí. Teraz to už nevydržím, je celkom zlatá, keď je na mňa nahnevaná. Znova ju chytím, nahnevane sa na mňa pozerá. Chytím jej tvár do svojich rúk a pobozkám. Po chvíli sa odtiahnem, ľudia sa už na nás nepozerajú. Pozriem sa na Giu, nechápavo na mňa hľadí „Prečo si to urobil?" „Ja, no, ehm, neviem, prepáč" otvorí ústa a potom ich zas zavrie, otočí sa a pokračuje v ceste. Chvíľu tam ostanem len tak stáť a potom sa za ňou rozbehnem. „Je mi to ľúto. Nechcel som, ale všetci sa na nás pozerali a neviem, proste som to spravil" „To však nemení nič na veci, stále som na teba nahnevaná a asi ešte viac ako predtým" hlesne „Kde je tá reštaurácia?" „Už iba kúsok" prikývne. Ideme vedľa seba mlčky, Gia hľadí do zeme alebo sa pozerá po obchodoch. Keď dorazíme ani sa nechytíme za ruky. „Ahojte" pozdraví nás Sofia natešene. Vyzerá nádherne, má tmavo zelené šaty pod kolená a odhalené ramená. Pozriem sa na Giu, celý čas je ticho a hľadí niekde mimo. „Gia, vyzeráš veľmi pekne" podotkne Julián „Ďakujem" povie. „Ideme dnu?" „Zostaňme radšej vonku" povie Julián. Sadneme si k stolu pre štyroch a objednáme si. „Ja si dám Paellu s kuracím mäsom" poprosí Gia „Ja si dám Pescaíto frito" „Niečo napitie?" „Poprosila by som vás limonádu" povie Gia „Ja tiež" súhlasím s Giou „Aj ja" pridá sa Sofia. „Ja tiež" povie Julián. Keď príde jedlo, všetci začneme jesť. Jeme po tichu, a keď dojeme začneme sa rozprávať. „Ospravedlňte ma prosím" ospravedlní sa Gia a vstane. „Aj mňa" zamrmle Sofia a odíde. S Juliánom sme sami a je tu neznesiteľné ticho.

Gia

Opláchnem si tvár a pozriem sa na seba do zrkadla. Utriem si ju do utierky a zhlboka sa nadýchnem. Necítim sa najlepšie, keď si Miguel objednal ryby prišlo mi nevoľno, je mi navracanie z rýb, ale nie je to jeho chyba. Zrazu niekto vojde, v zrkadle uvidím, že je to Sofia. Ešte tá mi tu chýbala. „Vieš hrať vynikajúco" „Čo tým myslíš?" opýtam sa začudovane. „Počula som tvoj rozhovor s Miguelom, ako si mu hovorila o tom ako zomreli tvoji rodičia. On ti uveril, ale pritom si to iba hrala" „Prosím?!" „Hrala si to úžasne" „Nehrala som to, bola to pravda" namietnem „Naozaj? Naozaj si videla ich telá? Ich výročie, bolo to naozaj? Aj ako ťa poslali spať?" spýta sa „Mojich rodičoch si do úst neber!" zakričím „Alebo si iba nechcela priznať, že ťa opustili" celý čas sa pozerá do zrkadla. Pristúpim k nej bližšie „Prestaň, keď nevieš očividne čo je pravda, tak sa nestaraj. A ak by ťa to zaujímalo, všetko čo som povedala Miguelovi je pravda!" skríknem „Miguel ťa nikdy nebude milovať tak ako miloval mňa" zasyčí „Nech sa snažíš akokoľvek vždy budem v jeho srdci ja" otočí sa a odíde. Už nevládzem, čo si o sebe myslí? Rodičia boli posledná kvapka, pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Keď sa ako tak upokojím odídem za nimi.

Miguel

Keď sa Gia vráti všimnem si, že je nejaká nahnevaná. Pozriemsa z nej na Sofiu. Sofia má na tvári škodoradostný úsmev. Na ulici začnepouličná kapela hrať pieseň O Chlidren. Niektorí ľudia začnú na ňutancovať. „Zatancujeme si?" spýtam sa Gii „Dobre" postavíme sa. Zamiešame sa dodavu. Ruky jej položím na pás a ona mne na ramená. Hlavu si oprie o mojuhruď. Chvíľu sa tak kolíšeme, keď zrazu započujem unavený povzdych. „Hej,mačiatko, stalo sa niečo?" Potiahne nosom „Nič" zašušle „Povedala ti niečo Sofia?" „Hej" „Čo tipovedala?" „Chceš to naozaj počuť? Chceš počuť aká veľká sviňa je tvojaspriaznená duša?" „Nie je to moja spriaznená duša" šepnem „Naozaj? Tak prečo sito povedal" „Nepovedal" „Ale áno, keď si mi prezradil čo si si želal, povedalsi, že chceš byť so svojou spriaznenou dušou šťastný" „Áno, povedal, ale janeviem kto je moja spriaznená duša, viem len, že milujem Sofiu" „Aha" nadvihneobočie „Čo ti povedala?" „Nechaj to tak" „Ale..." „Bude to tak lepšie" skočí mido reči. Chvíľu ešte tancujeme a potomodídeme na hotel. „Dobrú noc mačiatko a sladké sny" poviem „Dobrú nocMiguel" povie. Je otočená chrbtom ku mne. Dnes v noci má byť búrka, dúfam,že bude spať tak tuho, že ju nebude počuť.                                                                          

Ahojte. ďalšia časť je vonku! Dúfam, že sa páči. 

Vaša Viki:)