Láska v Andalúzii

Nerja Caves a koncert (2/3)

Zobudím sa na hrom, pozriem sa na hodiny, je pol jednej. Búrka teda prišla. Pozriem sa na Giu, trasie sa po celom tele „Si v pohode?" zašepkám „Choď spať " zamrmle. Ostanem ticho „Si stále hore?" „Áno" odpoviem. Posuniem sa k nej „Povedz mi nejaký príbeh?" „Príbeh?" spýta sa nedôverčivo „Áno, príbeh" otočí sa ku mne „A aký chceš počuť?" „Si predsa spisovateľka, niečo vymysli" „Dobre. Bolo raz jedno dievča, ktoré bývalo na farme. Jedného dňa k nej prišiel mladý, pekný chalan, hneď vedela, že je to láska na prvý pohľad" „Láska na prvý pohľad?" odfrknem „Taká neexistuje" „Ale áno, môžem to dopovedať?" zamračí sa „Áno" „Chalan sa do nej zamiloval tiež. Začal chodiť na farmu čoraz častejšie. Dievča však nevedelo kto to je. V skutočnosti to bol jeden z hercov, ktorí natáčali film neďaleko tej farmy. Bol celkom slávny, lenže dievča ho nemalo ako poznať, nemali na farme internet. Začali sa tajne stretávať, pretože dievča malo prísnych rodičov. Jedného večera, keď bolo vidno hviezdy, sa pobozkali. Obaja boli nadšení, že spoznali niekoho, kto sa im páči a na kom im záleží. Takto to pokračovalo niekoľko mesiacov. Raz však herci musia dotočiť film. Ten deň nadišiel na dievčine narodeniny. Chalan o tom nevedel. Prišiel za ňou a povedal jej, že musí odísť. Ona sa ho so žiaľom spýtala Prečo? Prečo by ju mal opustiť niekto, kto ju miluje? On jej však aj na toto vedel dať odpoveď Pretože, ak niekoho veľmi milujeme, niekedy ho musíme nechať ísť. Potom jej povedal aj pravdu o tom, že je herec. Dievčina to však zle pochopila, myslela si, že ten koho milovala, to na ňu iba hral, že sa s ňou zahrával. Prepadla žiaľu a nechala milého ísť. Nikdy však nezabudne na najšťastnejšie mesiace jej života, lebo on bol pre ňu jej prvou aj poslednou láskou" ukončí to „Páni, to si vymyslela len teraz" „Nie, je to moja nová kniha. V podstate, v skratke som ti povedala celý príbeh" vidím na nej, že je veľmi ospalá. Sme tak veľmi blízko seba, že sa naše nosy skoro dotýkajú. Oči jej zaklipkajú a o chvíľu zaspí. Dám jej pusu na vlasy a zašepkám „Dobrú noc, mačiatko"

Ráno sa zobudím a uvidím niečiu hlavu. Pošúcham si rozospaté oči. Tá niečia hlava, je Giina hlava. Počkať... Prečo je Giina hlava na mojej hrudi? Asi na mne zaspala. Jemne ju prebudím „Hej, mačiatko" zdvihne hlavu a pozrie sa na mňa „Dobré ráno" zamrmle a vyjde z postele „Dobré ráno. Dnes ideme do Nerja Caves" „Vážne? Ideme do jaskýň? Veľmi sa teším!" zakričí. Nemotorne vyjdem z postele „Nechoď tu nahý!" vykríkne a odvráti sa „Nie som nahý, mám predsa trenírky" namietnem. „Idem sa prezliecť, ty povybavuj veci a môžeme vyraziť " „Nedávaj mi rozkazy. Som dospelý, viem čo mám robiť " „Dobre" zamrmle a zmizne v kúpeľni.

Gia

Oblečiem si rifľové šortky a krátke, zelené tričko. Zapletiem si dva vrkoče a dám si trochu môjho obľúbeného parfumu. Vyjdem z kúpeľne, pripravím si kufor a počkám na Miguela. „Všetko vybavené, môžeme ísť " postavím sa a zoberiem kufor „Daj zoberiem ti ho" „Dobre. Bol si už niekedy v Nerja Caves?" „Nie, nebol" „A tešíš sa tam?" opýtam sa s nadšením „Uhm" „Neznie to moc nadšene" „Nemusím znieť nadšene, stačí, keď vidím tvoje nadšenie" pozerám sa do jeho orieškovohnedých očí a neubránim sa úsmevu „To bolo milé" „Vidíš, viem byť aj milý" zasmejem sa „Keď sa smeješ, je to to najkrajšie, čo som kedy počul" nadýchnem sa „Som rád, že som ťa spoznal Gia Murillová" „Aj ja som rada, že som ťa spoznala Miguel Cortes" vyslovím so zatajeným dychom. „Už pôjdeme? Sofia a Julián na nás už určite čakajú" prikývnem „Ahojte" pozdravia nás naraz „Ahojte" „Môžeme ísť? Dúfam, že na tomto výlete nás počkáte" zasmeje sa Sofia „Jasné, že počkáme. Stretneme sa tam" „Stretneme sa tam" nastúpime do auta. „Miguel?" „Prosím?" „Ja, no, nechcela som otvárať túto tému, naozaj nie..." „Ale?" spýta sa so záujmom aj s pochybnosťami „Ale ako to bude s mojim štipendiom?" „No, keď prídeme, vybavím to, sľubujem" „V poriadku" „Cesta bude dlhá tak si pospi" prikývnem.