Láska v Andalúzii

Odpustenie (2/2)

Miguel

„Poprosím vás o pozornosť, priatelia!" Firma zaraz utíchne. „Toto je moja priateľka, Gia. Niektorí ju určite poznáte z projektu pána Lopéza. Od dnešného dňa, bude pracovať v mojej firme, čiže sa stane aj vašou kolegyňou" oznámim im. „A akú bude mať pozíciu?" opýta sa Clarice. „Bude mojou asistentkou, ešte nejaké otázky?" Chvíľu počkám „Ak žiadne pustite sa do práce. Catalina, môžeš prosím Giu previesť firmou?" „Samozrejme, pán Miguel. Gia, poď so mnou" Keď sa na nás už nikto nedíva. Otočím Giu k sebe. „Drž sa. Uži si svoj prvý deň práce ako najlepšie budeš môcť. Moja kancelária je na druhom poschodí, na konci chodby v pravo" zašepkám jej do ucha. Pobozkám ju na čelo a odídem. „Clarice, zvolaj poradu do zasadačky." „Isteže, pán Miguel.

„Tak začnime. Vítam vás na dnešnom stretnutí. Poprosím ťa Adalia, ukáž všetkým na čom si pracovala za mojej neprítomnosti" Poprosím ju. Adalia sa postaví a prejde k tabuli, niečo naťuká do tabletu, odkašle si a začne prednášať. „Ako môžete vidieť, chata je malá. Pán Lopéz s jeho ženou však chceli vilu, takže bez zväčšenia priestorov to nepôjde. Presuňme sa do kuchyne. Keďže Lopézovci nemali nijaké špecifické požiadavky na zariaďovanie vily, vymyslela som to takto. Kuchyňa bude priestranná, mohli by sme ju spraviť dobiela. Urobíme tam menší ostrovček a jedálenský stôl by sme mohli dať, ehm, no ešte to nemám úplne premyslené" Zamračím sa. Cítim, že na mňa všetci s očakávaním pozerajú. „Ešte niečo?" „Nie, pán Miguel. Nečakala som hneď poradu s mojimi návrhmi." „Mala si na to dostatok času" otočím sa na stoličke. Postavím sa. „Adalia, ten projekt som ti zveril z dôvodu, že si mala najlepšie návrhy. To, že som ťa prekvapil som nečakal. Ako dlho si v tejto firme?" „Dva roky, pane." Odpovie šeptom. „Dva roky. Čakal som, že keď tu niekto pracuje dva roky, bude vedieť splniť moje očakávania! Adalia, dozajtra chcem celý návrh vily. Koniec porady, môžete odísť!" Som celkom nahnevaný, neurobený projekt, ktorý je momentálne našou prioritou.

„Pán Lopéz? V poriadku, dokonca týždňa vám zašleme návrhy. Samozrejme. Pokúsime sa o to" Niekto zaklope. „Ďalej!" poviem mrzuto. Dnu vojde Gia. Otočím sa k nej. „Dnes máš nejakú zlú náladu, pán Miguel. Catalina ma poslala ti priniesť tieto dokumenty" Položí ich na stôl. „Tak ako mi to pasuje?" opýta sa a zatočí sa. Má tmavozelené šortky, bielu blúzku s výstrihom a čierne sako. „Pasuje ti byť mojou asistentkou" oznámim jej. Zídem ju pohľadom. Podíde ku mne „Máš zlú náladu?" Prikývnem „Prvý deň práce po dovolenke a hneď problémy" „Asi by som mala ísť " Chytím ju za ruku. „Nechoď. Mám fakt zlý deň, mohla by si zostať aspoň na chvíľu?" Poprosím ju. Položí mi dlaň na líce a pohladká ma. „Pôjdeme spolu na obed, tam sa porozprávame, dobre?" „Iba päť minút, prosím" „Tak teda dobre" Chytím ju za pás a pritiahnem bližšie. Hlavu si zaborím do jej lona. Začne ma hladkať po vlasoch. Netreba aby niečo hovorila, stačí mi, že je tu. „Si úžasná" zamrmlem. Potichu sa zasmeje. „Pri o obede sa o tom porozprávame." „Dobre" Dnu niekto vtrhne. Posadím sa vzpriamene a Gia ustúpi. Je to Sofia. „Ee, prepáčte" ospravedlní sa. V jej očiach vidím zmätený výraz. „Poď. Gia, stretneme sa na obede" „Isteže, pán Miguel" povie a vyjde von.

Gia

Zavriem za sebou dvere, hneď však započujem nahnevanú Sofiu. „Čo to má znamenať?! Myslela som si, že si sa s ňou rozišiel!" „Chcel som, ale chcem to urobiť na obede" odpovie Miguel. Do očí sa mi začnú tisnúť slzy. O čom to hovoria? „Mal by si jej povedať, že sme opäť spolu. Navyše s Juliánom som sa rozišla. Ináč, mám pre teba prekvapenie" povie natešene. „Som tehotná. Chápeš? Budeme mať bábätko!" Chytím sa a srdce. Momentálne sa rozbilo na márne kúsky. Rozplačem sa. Ruku si priložím na ústa aby ma nikto nepočul. Rýchlo odídem. Zbehnem schody a idem si zobrať kabelku. „Gia?" opýta sa ma Catalina. „Prečo plačeš, čo sa stalo?" „Nič, odchádzam. Povedz Miguelovi, že končím. On to pochopí" poviem pomedzi slzy. Rozbehnem sa preč. Vytiahnem si kartu, s ktorou zamestnanci vstupujú a odchádzajú z firmy. Priložím ju na pult a odídem. Zastavím sa. V hlave sa mi premietnú Sofiine slová. „Som tehotná. Budeme mať bábätko" Kartu hodím do koša a s plačom odídem z firmy.

Catalina

Rýchlo sa rozbehnem do kancelárie Miguela. Práve odtiaľ vyšla Sofia. „Pán Miguel!" vtrhnem dnu a vyhŕknem. „Catalina? Čo sa preboha stalo?" „Gia. Gia, práve odišla s plačom z firmy. Mala som vám oznámiť, že končí, že vy to pochopíte" „Si si istá?" prikývnem. „Ďakujem ti Catalina, môžeš odísť " Vyjdem z kancelárie. Vrátim sa do kancelárie pre zamestnancov, zoberiem spis a idem za Lucom. Zaklopem na dvere. „Pán Luca." „Catalina, poď ďalej" Vyzve ma. „Tu je spis, ktorý ste chceli. Ak je to všetko pôjdem" „Catalina. Čo sa stalo Gii? Videl som ju utekať z plačom z firmy" „Neviem, pán Luca. Iba mi povedala, že mám pánovi Miguelovi povedať, že končí. Vraj on to pochopí" „Dobre. Ďakujem za informácie, Catalina" „Pán Luca, ja nie som nejaká informačná nástenka. Som vaša asistentka a robím si svoju prácu! Ospravedlňte ma!" vyhŕknem dotknuto a odídem z kancelárie.

Miguel

Niekto zaklope na dvere. „Ďalej!" zahromžím. „Asi som prišiel nevhod" Povie Luca. „Čo tu chceš?!" odvrknem. „Čo sa stalo medzi tebou a Giu? Z firmy..." „Viem čo sa stalo! Ale neviem prečo odišla, možno to tuším, ale, nechcem veriť, že to tak je" „O čo ide?" „Bol som tu s Giou, keď dnu vošla Sofia. Gia odišla a ja, no. Keď sa Gia dozvedela pravdu o tej nehode dva týždne sme sa spolu nerozprávali. Medzitým, som Sofii vyznal svoje city. Ona sa dnes alebo kedy rozišla s Juliánom. Dnes som to mal urobiť ja. Dnes mi Sofia povedala, že je tehotná. Myslím si, že to Gia počula, a že ju to ranilo" „Ale ako môžeš vedieť, že je tehotná s tebou?" „Lebo sme spolu spali. Kým som bol s Giou" priznám sa so zahanbením. „Posral si to, kamoško" „Viem, dobre?! Môžeš odísť? Musím ísť za Giou a porozprávať sa s ňou" „To urobíš najlepšie" dodá a odíde.

Zaklopem na dvere Giinho domu. Otvorí mi pani Elena. „Á Miguel, vitaj. Potrebuješ niečo?" privíta ma s úsmevom na perách. „Je tu Gia?" „Nie, myslela som si, že ste spolu v práci. Stalo sa niečo?" „Nie. Ďakujem za váš čas. Dovidenia" „Maj sa" povie zmätene. Som v šoku. Gia nešla domov, tak kam mohla ísť? Skúsim jej zavolať. Zdvihne na tretie zvonenie. „Prosím, pán Miguel?" „Aký pán, Gia?" Opýtam sa. „Potrebujete niečo?" „Prestaň s tým. Kde si? Musíme sa porozprávať " „Nemáme sa o čom" Zabolí. Tieto slová ma zabolia. No to som ešte netušil, čo bude nasledovať potom. „Prosím" „Dobre. Príď do kaviarne pri vašej firme" „Počkaj, ty si v Madride?" „Eé... áno" „To si robíš srandu? To som sa hodinu vracal späť do nášho mesta?" „Ty si tam šiel?" „Áno! Myslel som si, že si tu!" Počujem ako sa jemne zasmeje. „Bohužiaľ. Počkaj na mňa v nejakej kaviarni, idem za tebou, vlakom" „Fajn. Pošlem ti adresu kaviarne" ukončím hovor.

„Prečo si odišla z firmy s plačom?" Opýtam sa jej v kaviarni. Namiesto toho však povie „Gratulujem. Sofia je tehotná. Takže ju už máš pre seba a dokonca si zakladáte rodinu" „Gia. Chcel som ti to vysvetliť " „Vážne? A kedy? Dnes? Na obede?" „Počuj. Aj tak by sme tú hru raz museli ukončiť. Osud nadelil, že to má byť dnes" „V poriadku" V tvári jej však vidím niečo iné. To čo jej však poviem, ju bude raniť viac. „Urobil som to, čo som musel. Povedal som jej ako ju veľmi milujem. Keď si bola v nemocnici stretol som sa s ňou a vyspali sme sa spolu. Áno, Sofia je tehotná, a áno, to dieťa je moje. Sme spolu šťastní. O pár týždňov predsa odídeš do školy. Každý budeme žiť svoj život tak, ako sme plánovali. Prajem ti veľa šťastia" V jej očiach sa niečo mihne. „Nie, Miguel. Ja neodchádzam o pár týždňov, ale už tento týždeň" 

Veľmi sa vám ospravedlňujem, že kapitoly vôbec nevychádzali. Chcem to však napraviť, a opäť vydávať častejšie, lebo toto ma naozaj baví, písanie a vymýšľanie nových príbehov.                                       Nová časť, určite vyjde a to už v pondelok. Dúfam, že naďalej budete čítať moje príbehy, a že vás bavia. Ďakujem vám za podporu.❤

Vaša Viki:)