Omamné pokušenie ✓

02. Bitka

Bola neskorá noc, keď sa Hermiona prechádzala na móle a pozorovala odraz vody. Každou kvapkou dažďa sa hladina trochu pohla a na malú chvíľu rozmazala jej postavu.

Potrebovala si vyvetrať hlavu a zrovnať myšlienky. Čo iné na to bolo lepšie, než nočná prechádzka, však?

Zdvihla zrak a zvrastila obočie pri pohľade na dianie v jednej z uličiek. Bola tma, ale vedela zaostriť dostatočne, aby videla, že tam boli štyria muži. Nevyzeralo to však na priateľskú konverzáciu.

Pozrela sa inam. Tohto súčasťou byť nemusela a ani nemala.

More bolo vždy také upokojujúce. Keď bola malá, často chodila k jazeru, ktoré sa rozprestieralo blízko ich rodinného domu. Nachádzala tam mier, pokoj a hlavne prichádzala na iné myšlienky, nakoľko v škole sa jej často smiali.

Započula hádku a už nejako automaticky jej pohľad zbehol k tým mužom z uličky. Boli traja a potom...ešte jeden, ktorého sa pravdepodobne snažili dobiť tak, že mu mohli vymlátiť dušu.

Hermiona Grangerová nikdy nemôže takéto veci nechať len tak. Opatrne, aby nikto nezaznamenal jej podpätky sa presunula bližšie. Do tohto sa zapliesť bude buď jej doživotná chyba, alebo niekomu zachráni život. Za ten risk to samozrejme stálo.

Vytiahla si zo svojej kabelky prútik a vyslala tiché kúzlo k jednému z tých chlapov. Potom sa rýchlo schovala za roh, aby ju nikto nevidel. Najprv si myslela, že tento jej krok ostatných vystraší a utečú, ale aj napriek strachu z toho, že jeden chlap spadol z nejakého neznámeho dôvodu k zemi, zostali tam a stále bili tú obeť.

Preto kúzlo zopakovala a opäť sa skryla. To už konečne zabralo a ušli druhým koncom uličky. Hermiona si vtedy vydýchla a keď si spomenula na to, že sa tam pred chvíľou odohrávala bitka, tak sa aj v svojich vysokých podpätkoch rozbehla k nemu.

,,Ste v poriadku?" Pýtala sa okamžite keď si kľakla na svoje kolená. Zem bola studená, nakoľko na sebe mala len čierne silonky a aj keď bol jej kabát dlhý, mala ho rozopnutý. Vôbec jej však nevadilo, že ňou prebehla vlna zimy.

Muž mal takmer celú tvár od krvi, ale nemusela rozmýšľať dlho, aby zistila kto bol vlastne obeťou tej skupinky.

Vedel to rovnako dobre. ,,Samozrejme, Grangerová. Nechaj ma tak!" Odstrčil ju od seba a bez jej pomoci sa chcel postaviť, keď sa jednou rukou zaprel o múr.

V tých krásnych strieborných prameňoch vlasov bolo toľko krvi...jeho vlastnej. Pravdepodobne mal aj prekrvenú oblasť oka - preto sa mu tam vytvoril monokel. Určite musel mať zlomený nos a podľa toho, ako sa pridržiaval druhou rukou za brucho ho poriadne dokopali.

,,Z akého dôvodu ťa bili? A prečo si sa nechal? Veď ani neboli čarodejníci! Mal si navrch!" Nechápala tomu všetkému. Veď on bol predsa...úplný opak toho, čo tu videla.

,,Povedal som ti, aby si mi dala pokoj, Grangerová." Zavrčal a odpľul krv.

Sledovala jeho úbohé pokusy o postavenie. Keď už to nevedela vydržať, tak aj napriek tomu, čo jej hovoril podišla opäť bližšie. ,,Poď, pomôžem ti." Ponúkla mu a jednu ruku mu omotala okolo pása, pričom čakala až sa jej pridrží svojou váhou.

Každopádne by to nebolo vôbec prvýkrát, čo ho takto musela zdvíhať zo zeme, ale samozrejme v jeho iných stavoch.

Puto, ktoré si vtedy vytvorili bolo silné, lenže z jeho strany oveľa slabšie. Mala mu to snáď vyčítať? Nie, nemohol za to, že k nemu začala cítiť viac, keď on to necítil.

S povzdychom sa o ňu zaprel a nejako ho dostali na jeho vlastné nohy. Ihneď ale zasyčal a kŕčovitejšie zovrel ruku okolo žalúdka.

,,Mal by si ísť k svätému Mungovi, aby ťa prezreli. Môžeš byť vážne zranený." Zašepkala k nemu.

,,Už som raz povedal, že som v pohode. Koľkokrát to potrebuješ počuť?!" Zamračila sa nad tým tónom.

,,Keď máš takýto stav, nemôžeš sa premiestniť. To by bolo ešte horšie. Bývaš niekde poblíž?" Zostal ticho a pozeral sa do zeme, na ktorú dopadali kvapky krvi.

Dala mu dostatok času k odpovedi, ale neprichádzala. Nemohla dopustiť, aby sa jeho stav ešte zhoršil premiestením a preto sa rozhodla, že bude jeho záchrancom aj naďalej.

,,Zoberiem ťa ku mne. Súhlasíš?"

,,Nie, ak tam je Weasley." Zrazu bola jeho odpoveď veľmi rýchla.

,,On je v zahraničí," tentoraz sa do zeme pozerala ona. ,,A plánuje tam zostať." Dodala, keď si spomenula na to, čo jej povedala Ginny na Silvestra.

Nastalo ticho, ktoré však Hermione prišlo strašne trápne. Malfoy nemal ani žiadnu poznámku. Niežeby o nejakú stála, len to bolo divné.

,,Takže môže byť?" Prerušila túto chvíľu, ktorá jej nebola príjemná.

Opatrne prikývol. ,,Fajn."

Hermiona ho pomaly viedla po ceste k nej domov. Samozrejme aj cez to, ako zničene jeho tvár vyzerala videla, že zatína zuby a robí bolestné grimasy. Presne taký, ako vždy. Nedá na sebe nič poznať. ,,Potom ťa ošetrím." Povedala k nemu.

Celý čas šli v tichosti. Hermione blúdilo v hlave milión otázok, ale všetky sa týkali toho, čoho bola svedkom. Čo by sa stalo, keby tam nebola? Prečo takto Draco skončil? A čo takého mohli tí muži chcieť?

Nezdalo sa, že by jej to chcel povedať. A samozrejme ho nemohla nútiť. Nechcela si v hlave vytvárať žiadne teórie, pretože inak by to z neho musela naozaj dostať.

,,Tu bývaš?" Spýtal sa keď ho viedla záhradou k menšiemu domu. Zamračila sa. Na jej skromnom bývaní nebolo predsa nič zlé. A to, že on si možno žil v luxuse ju nezaujímalo.

Začala v svojej kabelke hľadať kľúče, aby mohla odomknúť. Zaznamenala, že sa jednou rukou podoprel o stenu len preto, že nechcel všetky váhu dávať na ňu. Bolo to zároveň veľmi rozumné. Nehodlala práve teraz skončiť v kríkoch spolu s ním.

Hneď, keď vošli do príjemného tepla jej domčeka za nimi zatvorila dvere a presunula sa s ním do obývačky, aby sa mohol posadiť na pohovku.

Cítila sa ľahšia, keď sa o ňu neopieral. Stále však svoje rozhodnutie neoľutovala. Preňho by urobila všetko, čo by chcel a dokonca aj nechcel. Boli to staré pocity, no zároveň aj dávna bolesť.

Prezrela si ho. Vyzeral veľmi zle. ,,Prinesiem ti vodu predtým, než ťa ošetrím?"

Zdvihol k nej ten jeho pohľad typu: Čo myslíš? a nadvihol obočie. Musela sa pozastaviť nad tým, aký rovnaký a rozdielny za tie roky bol. A to aj cez ten fakt, že výzorom bol zničený a samozrejme dobitý...

,,Nejaký alkohol ak by si mala. Najlepšie-

,,Whisky." Dokončila a v sekunde sa presunula do kuchyne, aby mu vedela priniesť tú zlatistú tekutinu.

Videla, ten zmätok v jeho tvári.

,,Áno, Draco, pamätám si ten sľub. Ale teraz je mi to jedno."  Vysvetlia mu vnútorne, aj keď to nemohol počuť.

Mala to byť dlhá noc, bola si istá...