Omamné pokušenie ✓

10. Nákupy

Hermiona vstala skoro ráno pretože chcela ísť do práce. Akurát si robila v kuchyni kávu, keď počula, že jej niekto klope na dvere.

Jej pohľad okamžite smeroval k hodinkám. Bolo pol siedmej. Kto by o tejto hodine strašil u jej dverí?

Zívla si a prešla k vchodovým dverám, aby mohla otvoriť. Keď tam však videla stáť Draca, v duchu nadávala. Dúfala, že zabudol alebo, že to nemyslel vážne. Navyše, bolo málo hodín.

,,Hm, presne toto som si myslel," zamračil sa. ,,Ale dneska sa nekoná žiadne ministerstvo. Ty ideš so mnou. Preto ti dávam ešte hodinu na spánok. Musel som mať istotu, že mi neutečieš."

,,Môžeš mi vysvetliť prečo si taký idiot?" Vyskočila naňho s mierne naštvaným tónom.

Uškrnul sa. ,,Niekto vyšiel do nového dňa zlou nohou. Neboj sa, hneď dokážem vylepšiť nasledujúce dianie."

,,Ty si - ACH!" Nevedela už nájsť dostačujúce slová, ktorými by vyjadrila svoju flustráciu.

,,Vzdychy si nechaj na inú chvíľu. Možno sa k tomu neskôr dostaneme. Teraz sa choď ešte poriadne vyspať. Mám v plánoch dlhý deň." Nenávidela ten jeho pohľad plný samoľúbosti, ktorý na ňu hodil.

,,Už som raz vstala, nebudem spať," prekrížila si ruky na prsiach, čím vyjadrila svoj protest. ,,A buď odíď, alebo poď dovnútra. Je mi zima." Dodala so zavrčaním.

Okamžite prekročil prah jej dverí a dokonca za sebou zatvoril. Sledovala, ako sa presunul k nej do kuchyne akokeby mu to tam patrilo a posadil sa za stôl. ,,Keď nechceš spať, budeme tu proste sedieť a pozerať sa na seba. Treba povedať, že obaja máme v tom prípade špičkový výhľad."

,,Egoista." Zamrmlala sama pre seba, keď okolo neho prechádzala.

,,Predsa som zložil kompliment aj tebe." Prečo ju musel provokovať práve po ránu, keď bola najviac nervózna?

Videla, ako si ju prezerá. Bez oblečenia už pred ním bola, viacej odhalená, než teraz v krátkom čiernom, saténovom župane. Najviac sa zdržal na jej nohách.

,,Grangerová, prisahám Merlinovi, že keď sa ihneď nepôjdeš prezliecť, nebudem sa ovládať."

,,Nemal si sa tak dlho pozerať," provokatívne si povytiahla župan. ,,Páči sa ti to, všakže? Nevieš sa toho nabažiť."

Kde sa to v nej vzalo? Nevedela. Jediné, v čom mala istotu bolo, že ho chcela znova cítiť a a pocit príťažlivosti bol vzájomný. Avšak jej ruky už sa raz popálili. Robila správne rozhodnutia?

Jeho oči sa nehanbili za to, že okamžite preleteli k novo odhalenej pokožke. ,,Koleduješ si. Ale ako myslíš. Ja viem byť trpezlivý. Oh a nemysli si, k orgazmu si viem pomôcť aj sám."

Vyplazila naňho jazyk, kým naozaj zmizla v svojej izbe. Chvíľu čakala, či príde, ale nakoniec si uvedomila, že sa mýlila. Naozaj vedel čakať.

S povzdychom si vytiahla zo skrine čierne utiahnuté rifle a biely, trošku väčší sveter. Naozaj dúfala, že dnešný deň nedopadne katastrofou.

****

,,Vieš to riadiť, však?" Spýtala sa ho keď stáli pred jeho autom. Bezpečnosť nadovšetko...

Pretočil oči. ,,Prosím ťa, Grangerová. Samozrejme, že áno. A nemel už toľko a nasadaj." Sám sa posadil do auta za volant.

Hermiona sa zhlboka nadýchla, než si sadla na miesto spolujazdca. Dokonca samotné Lamborghini voňalo luxusom. Klamala by, keby povedala, že sa jej nesedí dobre.

Zvuk štartovania si taktiež rýchlo zamilovala. Postupne začínala chápať, prečo si túto kúpu Draco nemohol odpustiť.

Počas jazdy sa stále pozerala naňho. Normálne sa v tom vyžíval a to Hermionu dohnalo až k úsmevu.

Vystúpili pri jednom obchode, ktorý Hermiona samozrejme nepoznala. Určite musel byť dráhy. ,,Draco..." ozvala sa k nemu potichu. ,,Mal by si vedieť, že všetko platím sama. Nebudeš za mňa predsa vyhadzovať peniaze."

,,Očakával som, že to povieš a práve preto som urobil toto..." Ukázal na jej peňaženku v jeho ruke. Ani si nevšimla, že ju nemá.

,,Kedy-?"

,,Keď si sa prezliekala. Kabelku si mala náhodne po mojom boku. Si taká predvídateľná," zasmial sa a Hermiona sa naňho naopak mračila. ,,Všetko, čo si dnes vyberieš alebo ti vyberiem ja platím."

,,Potom neočakávaj, že s tebou vôbec do nejakého obchodu vkročím."

,,Skúšaš ma?" Pýtal sa s pobaveným úškrnom na perách.

Pokrčila jedným ramenom. Ak si myslel, že to má brať prostredníctvom výzvy, nebol to jej problém. Alebo...?

Vykríkla, keď ju chytil za nohy a prehodil si ju cez plece ako vrece zemiakov. Najprv búchala päsťami do jeho chrbta, ale potom sa na tom dokonca smiala. ,,Pusti ma!"

Zasmial sa s ňou. ,,Oh, o chvíľu. Presnejšie v momente, keď prejdeme cez dvere butiku."

,,Draco, ty jeden namyslený bastard!" Obviňovala ho zatiaľčo ju niesol. Správal sa k nej neúctivo? Veľa ľudí by povedalo, že áno, ale Hermiona si myslela opak.

Tak, ako povedal aj urobil. Jej nohy sa zase dotýkali zeme a obzerala sa okolo. Muselo to byť drahé. Skoro nikto tu nenakupoval.

,,Teraz sa na pár minút rozdelíme. Ty však zostaneš v týchto priestoroch. Viem sa o to postarať." Pozeral sa jej do očí, keď s ňou hovoril, ale jeho pery boli opäť skrútené do diabolského úškrnu.

,,Som dosť zvedavá ako ma tu chceš udržať." Vedela, že opäť len povedala niečo, čo ho mohlo podnietiť ku konaniu, no nevedela si pomôcť.

,,Rosalie!" Ozval sa znova a krátko na to vedľa neho stala drobná blondínka v elegantnom oblečení.

,,Draco Malfoy! Dávno som vás nevidela...čo potrebuje?" Dožadovala sa.

,,Môj doprovod si potrebuje vybrať nejaké krásne veci na seba. Bol by som rád, keby si ju sprevádzala a nepustila ju von z butiku. Ja sa zatiaľ tiež obzriem po niečom, čo by som na nej rád videl. Ďakujem." Usmial sa - toto bol skutočný úsmev.

,,Samozrejme, pre vás čokoľvek," pozrela sa na Hermionu. ,,Myslím, že toto nebude problém. Máte úžasnú postavu, madam. Niečo sa určite nájde." Okamžite ju ťahala ďalej.

Každých pár minút sa obzerala po obchode, oblečenie, ktoré jej bolo ponúkané takmer nevnímala. Boli to kvalitné kúsky, jedna vec drahšia, než ďalšia.

Videla Draca, ako sa nečinne prechádza a pozerá sa na pár šiat, sukní a iných vecí. Preboha, asi z neho urobila blázna. Inak by sa tak nezaujímal o tieto veci.

Nebolo ťažké si vyberať. O chvíľu bola v kabínke a skúšala oblečenie, ktoré mala. Vtedy sa pridal aj Draco, dal jej ďalších pár odevov na vyskúšanie a vo všetkom si ju prezeral, hodnotil.

Niečo schválil, ďalšie zase nie. Hermiona predstierala, že práve tie veci, ktoré odmietol sa jej páčia, pričom so slovami, že to bude nosiť ona ich musel kúpiť aj tak. Pravdou ale bolo, že krásne boli viaceré kúsky a zhodou okolností zobral aj tie.

Nakoniec prešli hneď pár obchodov a z každého sa vrátili s nejakými taškami. Rýchlo sa totiž zmierila s tým, že ho neodradí.