Mesto Wonderwood

Billy Nickols

7.02

Ach...
Pondelok..
Mám rád pondelky. Je to jediný deň kedy mám poobede voľno. Som samotárom. Som divný. Pracujem vo Wonderwoode v malom obchode s rybárskymi potrebami. Za mestom je totiž jazero. Obrovské jazero, ktoré slúži rybárom na súťaže (v tomto meste podivuhodne obľúbené súťaže..).
Môj šéf je šibnutý..Ale platí tak som ticho. V pondelky je obchod zavretý.
Dôvod neviem ani vedieť nechcem, vtedy mám čas na moju obľúbenú činnosť. Rád chodím sám do lesa tu neďaleko. Poznám ho možno lepšie ako sám lesník.
O chvíľu začína škola.. Mám 18. Bohu-žiaľ som školopovinny žiačik svojich 'úžasných' rodičov.Už dávnejšie sme sa sem presťahovali kvôli otcovej práci. Jedno štastie - tohto roku končím školu. Rodičia mi však riadia život, ktorý neznášam. Preto milujem pondelky. Mama si myslí, že som poobede v práci. Keby nebola takou akou je vedela by, že mám voľno a mojim útočiskom by nebol les ale domov. Posielajú ma na vysokú niekam do riti za doktora. Ale ja mám svoj plán, ktorý mi neprekazia. Pojdem síce do riti preč, ale chcem robiť niečo s prírodou a lesom.

*********

16.04

Vchádzam do lesa.
Je to tak úžasný pocit. Ticho. Pokoj. Vnímanie života priamo zo zdroja. Pocit uspokojenia. V mysli prázdnota. Taká správna prázdnota. Prázdnota vykúpenia zo života, ktorý neznášam.Cítim tú energiu pokoja a harmónie..
Minule som šiel ani neviem prečo veľmi pomaly a veľmi potichu. Nemal som so sebou ani mobil. Tušim ma niekto v škole vytočil. Nechcem aby ma vyrušovali. Videl som srnu aj s mláďatkom.
Pili z potoka,ktorý je hlboko v lese. Nikto tam nechodí preto aj keď si ma všimli nezutekali. Matka ostala udivene stáť. Pozerala na mňa. Skúmala na mne snáď všetko. Po pár minútach sa otočila a odišla. Nebol to útek. Bolo to... pozvanie ? Mláďa sa otočilo a šlo za ňou. Bol to krásny zážitok a prvé naše stretnutie. Prekvapilo ma, že som nemal chuť sa k nej priblížiť a dotknúť sa jej. Že som nemal nutkanie zistiť, či to je len sen. Nebol. Cítil som to.