Mesto Wonderwood

21.časť

** Emma**

Teraz keď už ležím doma vo svojej posteli, môžem tento večer s ním zhodnotiť. Bol to zaujímavý večer. Snažil sa o mne zistiť maximum, čomu som sa čudovala ale on sa odpovediam na otázky dosť vyhýbal.

Zistila som o ňom:

1.Volá sa Krištof ale neznáša to meno tak mu dali bratia prezývku Kali.

2. Má dvoch mladších bratov - dvojičky.

3. Volajú sa Maťo a Kubo.. ( aké nápadité a vynaliezavé od jeho rodičov :D )

4. Majú 15 a neznášajú sa navzájom.

Späť ku Kalimu.

5.Má 21 tak ako ja.

6. Prisťahovali sa do hlavného mesta ale nepáčilo sa mu tam tak šiel do Wonderwoodu a našiel si prácu. Keď rodičom povedal, že už má prácu tak mu dovolili prenajať si tu byt.

7. Očividne má rád prírodu lebo tuto v okolí ju má zmapovanú za ten krátky čas podstatne lepšie ako ja, čo tu bývam odmala.

Tak to by bolo asi všetko čo o ňom viem. Je toho asi tak veľa ako on vie o mne. Ťahala som to z neho ale podstatne dlhší čas ako on zo mňa. Vždy keď sa niekto z nás opýtal nejakú otázku padla odpoveď - Ty prvá.

Šli sme krátko ale dostali sme sa na krásne miesto. Bola síce tma ale bolo to okúzľujúce. Ten výhľad stál za to mrznutie v tej zime. Kali mi ako správny gentleman nedal svoju mikinu lebo ale jemu bola zima.

Boli sme niekde na nejakom kopci, z ktorého bolo vidieť celý do tmy ponorený Wonderwood, ktorý osvetľovali len pouličné lampy a svietiace pútače nočného klubov, či baru alebo rešteurácie.

**Tessi**

Nevedela som prečo ma berú na rőntgen. Nevedela som prečo to ryšavé dievča ušlo. Nevedela som prečo sa Billy tváril tak vystrašene. Nevedela som poriadne nič ale cítila som neznesiteľnúbolesť a tlak na svojich rebrách. Chytila som sa za ne a silno stisla viečka aby som odohnala bolesť.

"Bolí vás niečo?
"Áno, rebrá.
"To vám lem prestávajú účinkovať sedatíva slečna. Bude to v poriadku, nemusíte sa báť.
"Čo mi vlastne chcete snímkovať ?
"Nohu.

Mala som na jazyku otázku: "prečo? ale moj vnutorný hlas začal polemizovať nad tým s ktorou nohou je problém a aký problém. Pohla som najprv som pohla jednou a potom druhou. Pri druhej mi do bedrového kĺbu vztrekla silná bolesť.

"Tak a sme tu.

Preložili ma na stôl a začali mnou manipulovať tak aby bolo na snímkach všetko dobre vidno. No očividne zabudli na to, že to naozaj bolí. Sipela som bolesťou ale nechcela som robiť problémy.

Zosnímkovali mi nohu a potom aj rebrá,kvôli tomu aby zistili či sa mi to zlepšuje.

Doviezli ma späť na izbu a ja som úľavou zaspala, lebo po príchode na izbu mi jedna zo sestričiek napichla na infúziu niečo proti bolesti. Bola som jej za to nesmierne vďačná.