Mesto Wonderwood

9.časť

"Prepáč už sa to nestane.
"Vieš niesom rada sama doma a som rada,že si tu.

**Tessi**

Pousmial sa na mňa a pomohol mi s tými vecami. Počkať on sa pousmial? Ččo?

"A hotovo. Tak s čím ti ešte pomôžem?
"S raňajkami. Som hladná a ty určite tiež.
"Máš pravdu.

Cestou po schodoch som si všimla ako hypnotizuje očami ten obraz. Som tam s mamou ako maličká. Aach mama. Chýbaš mi.

"Tak čo ideme jesť?
"Priniesol som šunku,syr a maslo.
"Hm... Mám chuť na prazenicu čo ty na to? A na obed si urobime syr na to šunka a obalime to v cestičku?
"Čítaš mi myšlienky? To nie je fér! Ja som tu mal byť za toho múdreho!

Bola som otočená k pultu a vyberala hrniec na praženicu keď som začula tú poznám. Že vraj on je tu za múdreho?

"Au! Do riti!

Vstal od stola a pribehol ku mne.

"Čo sa stalo Tessi?
"Urvala som si hlavu do pulta lebo keď som sa zohla a vyberala hrniec povedal si, že si tu za múreho. Chcela som ti protirečiť ale pri manévrovaní som sa udrela.
"Ach Tessi. Chcel som dopovedať,že ty si za šikovnú...

Odbehol do mrazničky a doniesol nejaké mäso.

"Mäso?
"Prilož si to kým nájdem ľad.
"Ok.

**Billy**

Kde môže byť pre boha ľad? Počul som ako na dlažbu spadlo to zamrznuté mäso.

"Tessii veď si to tam nechaj nechceš mať hrču!
"Tessi? Tessi!

Preboha ona leží na dlážke. Tessi nie.
Prihováral som sa jej dával jej jemné "facky" ale nič nepomáhalo.

"Tessi no ták!

Vybuchla do smiechu.

"Tessi! Tyyyyyyy! Ja ťa!
"Človeče veď nerob paniku.. Kľúd..

Sadol som si trochu ďalej od nej a oprel sa o nejakú skrinku. Pozeral som do blba a ignoroval jej ospravedlnenie a poznámky. Prišla bližšie. Priložila mi ruku na líce a otočila mi hlavu k sebe.

"Prepáč. Nevedela som, že ťa to až tak vystraší... Už ťa viac strašiť nebudem sľubujem!
"Vieš keď prídeš o najbližších a ostane ti len jedna osoba, na ktorej ti záleží pochopíš.
"Zaleží ti na mne?

Pozrela na mňa s tak krásnymi očami. Prekonal som tú už aj tak malú vzdialenosť medzi nami. Pobozkal som ju. Mala tak sladké pery. Bože ver mi už chcem bozkávať len a len jej pery. Vošiel som jej rukou do vlasov tak isto ako ona mne pred malou chvíľkou. Spolupracovala tak nežne a nenásilne. Láskala moje pery akoby ich milovala tak veľmi ako ja tie jej. Nikdy som nechcel ukončiť túto chvíľu.