Mesto Wonderwood

8.časť

**Billy**
Ach. Konečne aspoň 3 hodiny spánku. Super. Idem niečo zjesť lebo moj žalúdok vydáva nie veľmi pekné zvuky.

Prázdna chladnička mi tak pomôže...
Nič nenarobím treba ísť do obchodu. Obliekol som sa do čierneho vzal penieze a šiel.

V obchode

Maslo, šunka, nejaký syr. Hm na obed by vyprážaný syr padol vhod. Čiže ešte múku, vajíčka, olej a zemiaky.

Pri pokladni bola dosť dlhá rada a mne sa tam s tak opuchnutými očami veľmi príjemne nestálo... Všetci si ma aspoň raz premerali pohľadom. Áno zmenil som sa keď mi zomrel otec. Chodím len v čiernom a málo kedy sa k niekomu ozvem či odpoviem. Nenávidím svoj život. Jediné čo mi pomáha je skôr jediná ako jediné. Tessi. Som jej tak vďačný.

"Ešte niečo?

Pokýval som hlavou na znak nesúhlasu a podal jej peniaze. Usmievala sa na mňa ako prihlúpla blondína.

**Tessi**

Ocino je preč a ja sa nudím. Trebalo by aj popratať. Mne sa tak nechce! Prevalila som sa na druhý bok a pozrela na mobil koľko je hodín.

6.38

Fajn čas. Okey Charley je hladný musím vstať.

Vyšla som pred dom a zavolala naň.

Počula som ako niečo spadlo v záhrade za domom. Super čo zas rozbil.

Otvorila som zadné dvere a naskytol sa mi pohľad na totálne špinavého Charleyho, ktorý radostne poskakoval okolo diery v strede dvora.

"Čo tam máš?

Prišla som bližšie a v diere hlbokej cca pol metra zbadala kosť.

"Bože Charley! Vezmi si ju a padaj na miesto!

Super. Teraz to musim zakopať ja. Chvala bohu, že spávam v kraťasoch a tričku. V nočnej košeli by som určite pôsobila ako duch v takom šere. Je jeseň a rozvidnieva sa pomaly.

**Billy**
Zvonil som a neotvárala. Asi je vzadu za domom.
Mal som pravdu. Ale prečo drží lopatu?

"Tessi?
"Ježiš! Vieš ako som sa zľaka!
"Prepáč prosím. Dúfam, že spoločný obed odčiní moju opovážlivosť.
"Ako si vedel,že budem vzadu? A,že nieje tatino doma? Tak skoro nemám povolené ísť von.
"Bol som v potravinách a videl jeho auto pred potrebámi na rybárčenie.
"Bystrý ťah. Chválim. Poď ideme dnu.

Odložila lopatu a otvorila mi dvere.

"Dáma prvá.
"Ty trkvas! Za to oslovenie mi pomôžeš v práci,ktorú mi tato nechal!

Zasmiala sa a vošla. Ocitol som sa v kuchyni tak som dal potraviny do chladničky a vybral sa za ňou do izby. Na chodbe ma zaujal jeden obraz. Bola na ňom Tessi ako malá. Bola tak zlatá. Mala slamenný klobúk. Asi patril jej mame. Sedela jej v náručí a usmievala sa. Jej mama bola krásna. Tessi sa na ňu veľmi podobá ale má otcove oči a úsmev.

Po schodoch som šiel skoro nečujene lebo som si pozeral fotografie, ktoré vyseli pozdĺž schodiska.

Keď som vyšiel hore akurát strkala veľkú kopu vecí do práčky.

"Asi potrebuješ pomoc, že?
"Billy! Nezakrádaj sa tak. Radšej do niečoho narokom buchni ale nestraš ma. Vážne....