Mesto Wonderwood

4.časť

**Tessi**

21.00

Ležím v posteli a hrám sa s mobilom. Premýšľam či mu napísať. Ale veď som to sľúbila. Hm tak čo napísať? Ahoj to som ja Tessi? To je blbe! Argh!

Napisala som pár sms, ktoré som v zápätí vymazala lebo zneli zle. Neviem prečo ale záležalo mi na tom ako to čo som napísala znelo. Konkurz vyhrala táto.

T: Ahoj :) Sľúbila som, že sa ozvem.
Ps.Tessi :D

Zapla som si pesničky na sluchátka a čakala či odpíše. Po pár minútach mi zavibroval mobil.

B: Ahoj :) Do poslednej chvíle som veril, že ma nesklameš :D

T: Ja sľuby plním :P

B: Okey nemal som pochybovať prepáč :/

T: Že si to ty :) odpúšťam...

B: supr :3

T: A čo porábaš? :)

Písali sme si asi tak do 22.30 a potom sme šli obaja spať. Po pár sms nás to nebavilo tak sme si zavolali a rozprávali sa. Je celkom fajn. Čo to trepem! Je super, vážne. Dozvedela som sa dôvod prečo sme si taký povedomí aj keď sme sa videli len raz.

**pohľad do minulosti z pohľadu tretej osoby**

Katy a Sam sa musia odsťahovať z mesta za Samovov prácov. Malému Billymu neostáva iné ako ísť posledný krát do jeho obľúbenej škôlky. Vo Wonderwoode vyrastal, mal kamarátov a mal svoje zázemie. Katy ho priviedla do škôlky.

"Billy! Nerev veď aj v inom meste bude škôlka a škola,do ktorej budeš rád chodiť. Tak prosím ťa prestaň roniť slzy a choď do triedy!

"Mami ale ja chcem ostať tu. Tu pri Ťessi. Je moja kamarátka! Nechcem aby som bol preč.

"Nevymýšľaj a choď! Báb bolo je a bude hrozne veľa!

Otočil sa a odišiel do triedy.

"Ťess? Kde si ? Ťess?

Kričal jej dosť skomolené meno a obzeral sa po triede. Nebola tam. Tak veľmi sa s ňou chcel rozlúčiť. Pribehol k učiteľke.

"P-pani učiteľka kde je Ťessi?

Rozprával pomaly pomedzi vzlyky.

"Tess ochorela zlatko. Nepríde asi tak týždeň. Je mi to ľúto. Veľmi..

Objala toho malého chlapčeka s autíčkom, ktorý plakal.

"Pani..učiteľka..keď...sa..Ťessi...vráti...povedzte...jej...že...že...som..odišiel...na....navždycky...

Dokoktal a rozutekal sa k dverám s plačom. Čakala ho tam Katy. Vzala ho za ruku do šatne nech sa prezuje a ona šla za učiteľkou niečo vybaviť. Malý Billy namiesto svojej skribky otvoril tú Tessinu a dal tam svoje autíčko. Chcel jej ho dať na pamiatku.

****koniec spätného pohľadu****

**Billy**
Vedel som,že ju poznám. Spomenul som si! Moja Ťessi je Tessi. Tak dlho som za ňou smútil. Nenávidel som tú druhú škôlku. A aj učiteľky tam. Uzavrel som sa do seba so smútku a straty. Preto ma spolužiaci bili a brali mi hračky. Bol som cudzí.... Som tak šťastný, že som ju našiel. Teda ona našla mňa. Ale to je jedno mal by som už ísť spať aj zajtra je deň.

**Terajšie ráno (sobotňajšie) z pohľadu Mikea**

V sobotu mám šichtu tiež ale to len obedy pre dôchodcov tak tam niesom dlho.

Do riti zabudol som si doma mobil!

"Marwe? Nepožičal by si mi mobil na zavolanie ? Svoj som si zabudol v byte tak zavolám priateľke nech mi ho prinesie.

"Kľudne. Je tam na stole.

Ukáže na stolík pri skrinkách. Vezmem ho a vytočím Mollyno číslo.

"Molly? To som ja Mike. Zabudol som si doma na chodbe mobil nepriniesla by si mi ho do práce ?

"Uhádol nepriniesla.

"Miláčik nebuď podráždená. Prosím potrebujem ho.

"Okey okey prídem tak do pol hodinky.

Zložila..

"Tak čo Mike? Vstala hore zadkom?

"Ach keby len zadkom. V poslednom čase je nejaká podráždená vždy.

** o hodinu**
Zazvonila zvonkohra pri dverách. V reštike sa objavila Molly.
"Ahoj láska. Ďakujem že si prišla.
"Páči sa. Idem za chvíľu pozrieť mamu tak tu máš aj kľúče.
Nejaká je milá. Divné ale keď už je tu zoznámim ju s Marwem.
"Počkaj zoznámim ťa s niekym. Maaaaarw?
"No?
"Poď sem predstavím ti niekoho.
"Áno? Som tu.
"Toto je Molly moja priateľka.
Usmial sa na ňu a podali si ruky.
"To kn ma zachránil. Z jeho mobilu som ti volal.
"Dobre no tak... ja sa už poberiem.
Venovala nám úsmev a odišla. Žiadna pusa. Ďakujem ti fakt. Začína ma to srať aká je ku mne.