Mesto Wonderwood

16.časť

**Emma**

Ráno som vstala,urobila raňajky a čakala kým sa mladý pán preberie.

V noci sa presťahoval z vecka na gauč.

Sedela som oproti nemu z kávou v rukách a čakala.

Po chvíli začal otvárať oči a sadať si. Držal si hlavu a zmetene pozeral po obývačke až si všimil mňa.

Smutne sa na mňa pozrel a zložil si hlavu do dlaní. Spomenul si prečo sa opil.

"Dave ti odkazuje, že máš voľno a zajtra nastupuješ.
"Ďakujem.
"Myslím, že ti veľmi do reči nieje tak ak chceš choď si ľahnúť do mojej izby a ja si idem niečo vybaviť. Keď sa vrátim porozprávame sa.

Pokíval hlavou na znak súhlasu a postavil sa. Ja už som bola na chodbe keď sa snažil šuchtavo doplaziť k mojej izbe.

"A Mike?
"Hm?
"Na stole v kuchyni máš raňajky.
"Dík sestrička.

Usmiala som sa naňho a otvorila vchodove dvere.
Dlho mi to netrvalo a sedela som v autobuse do hlavneho mesta.

Zapípal mi mobil. Pozrela som na display a uvidela sms od neznámeho čísla.

Otvorila som ju a tam stálo.

Tessi je v nemocnici. Prosím príď.
Billy

Preboha. Čo sa stalo?!

**Billy**

Pred chvíľou som sa dostal k Tessi na izbu. Jej oco odišiel tesne nad ránom do práce ale musel som mu sľúbiť, že hneď ako sa preberie mu zavolám.

Sedel som pri jej posteli a pozeral na to ako nemôžem nič zmeniť. Tessin stav je vraj stabilizovaný ale ešte stále spí po narkóze.

Chcel by som ju chytiť za ruku ale ten pocit, že jej tým spôsobím bolesť ma desí.

Hladil som ju po vlasoch. Potreboval som vedieť, že je tu, že ma vníma, že mi neodchádza pred očami.

Prudko dýchala a bola rozhoručená. Bola prikrytá tak ma napadlo, že ju trochu poodkryjem.

Keď som to uvidel..

Zľakol som sa a neveril vlastným očiam. Čo jej to urobil ?!

Celú nohu mala sfarbenú do modro-fialova a ja som začal panikáriť. Nevedel som či je to modrina. Alebo žeby jej nohu nedostatočne prekrvovalo? Svoj zrak som presunul vyššie. Rebrá mala zafixované a ja som pochopil čo tak dlho operovali. Musela ich mať vážne poranené.

Pozeral som na jej slabučké telo a tlačili sa mi slzy do očí. Nemôžem plakať musím byť silný.

Svoj zrak som znova presunul k jej nohe. Mala ju odkrytú spoza nemocničného oblečenia. Rozmýšľal som ako mi to len mozog dovolil a uvedomil si, že nedokrvené časti tela sa stávajú chladnými a na dotyk mŕtvimi.

Dotkol som sa jej chodidla, ktoré by malo byť teoreticky najskôr odumreté.

Strašne mi odľahlo keď som pocítil teplo. Ďakoval som Bohu a všetkému čo mi napadlo za to, že jej ju nemuseli amputovať.

Prikryl som ju späť a vošiel do kúpeľne. Našiel som nejaký uterák a namočil ho letnou vodou. Priložil som jej ho na čelo. Zťažka vydýchla. Určite vníma.

"Tessi.. Milujem ťa.. Vydrž prosím..

Pobozkal som jej ruku a hladil ju. Pozeral som na jej nárazom poškriabanú tvár. Bola stále tak krásna.

Otvorili sa dvere a dnu vpálila Emma. Videl som ju na Tessinych fotkách, ktoré mi ukazovala.

"Čo sa stalo?
"To by som sa chcel opýtať ja teba.

Prisadla si ku mne a zadívala sa na Tessi.

"Ja neviem. Rozprávali sme sa veľmi dlho. Smiali sme sa a tak. Potom sme sa rozlúčili a ja som sa vybrala domov. Ona tiež. Ešte mi kívala.
"Potom asi pravdepodobne volala mne. A medzitým ju zrazil nejaký kokot.
"Je to vázne však?

Pokíval som hlavou na znak súhlasu a skopil zrak.

"To všetko kvóli mne. Mala som ju zavolať prespať k nám. Je to moja chyba.