3.časť

10 0 0
                                    

**Billy**
Premýšľal som čo poviem.
"Hm..Tessi?
Oslovil som ju,keď mi bola chrbtom lebo si zapínala Charleyho na vodítko.
"Áno?
Otočila sa a usmiala.
"Ja len, že či ti nebude vadiť ak pôjdem s tebou....

**Tessi**

Pozrela som naň lebo ma oslovil.
"Ja len, že či ti nebude vadiť ak pôjdem s tebou...

Ččo? Zaskočil ma a to riadne. Vypleštila som oči. Doteraz som tu bola ja tá čo núti do rozhovoru...

"Ale nie zabudni na to.... nič si nepočula....

Asi si všimol ten môj výraz..

"Nie nie môžeš ísť so mnou, kľudne budem rada. Len vieš ja... premýšľala som. Doteraz som tu bola ja tá čo núti do rozhovoru..

Usmiala som sa keď som to dopovedala.. Pozrel na mňa dosť neisto a začervenal sa.

"Noo ja som taký tichý tvor. Väčšinou nenadvezujem rozhovor..

Kráčali sme a ja som počúvala dôvod jeho začervenania. Prišlo mi to absurdné.

"No náhodou ti to celkom ide. Si fajn aj keď sa nepoznáme.

Pozrela som naňho lebo doteraz som pozerala pred seba aby som sa teraz nečervenala pre zmenu ja. Nehovorím nahlas svoje názory na ľudí. Zasmial sa.Tiež pozeral pred seba.

"Tak ďakujem no ale dosť bolo komplimentov. Ako sa vlastne voláš celým menom?

"Tessi Clark a ty?

"Billy Nicols.

"Pjekný. A prezradíš mi čo študuješ?

"Štvrták na Gympli a ty?

"Druháčka na veterine.

**Billy**

Wau. Vážne sa mi začína páčiť. Má vzťah k zvieratkám a tým pádom aj k prírode čo je môjmu srdcu veľmi blízke.

"Ouu doktorka jo?

"Tak tak.

Pousmiala sa nad mojou sprostou otázkou ale keď mňa nič nenapadá. Nerád sa rozprávam s ľuďmi a teraz mi to je na škodu. Kurňa!

Pomaly ale isto sme vychádzali z lesa v tichosti. Pre mňa to bolo spásonosné ticho.

Došli sme k ceste, ktorá sa rozdvojovala. Čakal som kde pôjde. Ja musím tou vpravo.

"Tak Billy. Kam?
"Noo ja vpravo a ty?
"Aaach v ľavo.

Smutne ukázala tým smerom.

"Mám nápad.. (do píče čo to robím?!!)
Dáš mi svoje číslo?(wtf ) Aby som nemusel tajne dúfať, že ťa stretnem ako tú srnku.

Do rite ja... dosral som to..Smeje sa.. ach mňa dzigne...

"Áno dám ukáž mobil.

"Do lesa ho so sebou nenosím, promiň myslel som, že mi ho napíšeš ale až keď som to povedal docvaklo mi, že do lesa ti je pero, tak na dve veci....

"Nevadí tak mi daj ty svoje.

Podala mi mobil. Kurva aké mám číslo?! Teraz som to vedel. A už viem. Chvála Bohu. Naťukal som a podal jej ho. Doťukala si k číslu kontakt a vložila ho do batoha.

"Ďakujem. Ozvem sa Billy. Ahoj

Usmiala sa a odbočila. Odbočil som teda aj ja a kráčal domov.

Mesto WonderwoodWhere stories live. Discover now