Mesto Wonderwood

13.časť

Šli sme ešte k nemu domov a pokým si vzal veci šiel som zaklopať Emme. Asi bola v práci. Tak nič.

"Ideme?
"Pome.

****o 3 hodiny neskôr****

Dal som si riadne do tela. A cítim sa... Neutrálne. Hnev a nervy sú preč a moja sila a pocity tiež.

"Mike idem si odniesť veci a skočiť sprchu o pol pri zákrute, môže byť?
"Ok.

Otočil som sa a kráčal domov. Počkať už to nieje domov. Kráčal som do svojho bytu. To je ten správny názov. Ten byt aj tak predám. Alebo si k sebe vezmem Emmu a rodičia budú mať byt pre seba. Predsa je to trojizbák. Ja mám v jednej izbe spálňu druhá je obývačka a tretia je hosťovská. Hosťovskú dám Emme.

Čo si obliecť? Boha idem sa opiť. Sivé teplaky a biele tričko bude musieť stačiť. Síce je vonku chladnejšie ale v tomto stave mi je to jedno.

"Čus bro
"Kam ideme?
"Viem o jednom mieste kde sa ti to bude ľúbiť.
"Žiadne štetky. Dnes ani najbližší čas nemám najmenšiu chuť na ženskú spoločnosť.
"Pokoj je to len piváreň s biliardom.
"Som rad. Ako si vedel, že nemám chuť na nič veľké a ľudmi preplnené?
"Chlape tam sa nedá rozprávať len bľačať.

Po ceste tam sme ešte prebrali pár vecí a Dave mi ponúkol job vo firme kde pracuje. Paráda zajtra začínam.
Začínam nie len v novej práci ale aj novom živote.

**Emma**

Čo s načatým večerom?

Cestou z práce som nad tým dlho polemizovala a rozhodla som sa zavolať Tess.

*Tessi? Neskočíme niekam ?
*Hm do reštiky?
*Ok o hodinku pri reštike?
*Môže byť.
*Teším sa. Pa
*Paa

Nooo takže program vyriešený nasleduje problém číslo dva. Čo na seba?

Po pol hodine som bola hotová. Čierne obtiahnuté rifle, svetlo rúžová blúzka a čierne sako. Na oči som si naniesla maskaru a na pery si dala jemný rúž. Moje čierne vlasy som si dala do drdolu (ježiši ako sa to volá spisovne? ) a mohla som vyraziť.

Tessi má reštiku podstatne ďalej ako ja tak som išla najpomalšie ako sa dalo lebo som vyrazila skôr z domu. Keď som už postávala pred reštikou tak som chcela zavolať Tess, že kde sa nachádza a prišla som na to, že som si mobil zabudla doma. Nevadí kľúče mám.

"Ahoj Emmaaa.
"Tessii ahoj.

Objali sme sa a vošli dnu. Sadli sme si k tomu istému stolu ako vždy. Po pár sekundách k nám priklusal čašník.

"Dobrý večer dámy, nech sa páči nápojový a jedálny lístok.
"To nebude potrebné. Dáme si to čo vždy.

Pozrela na mňa a ja som prikívla s úsmevom.

"Tyramisu a k tomu vanilkovú zmrzlinu.
"Hneď to bude.

Usmial sa na nás obe a odišiel. Očividne hltal pohľadom Tessi. Nedalo mi nepodrdbnúť.

"Ale ale ale niekto nám to tu balí Tessinku.
"Emmaa! (zasmiala sa a dodala) Veď ja som už šťastne zadaná.
"Ččo? To kedy si sa chvela priznať?
"Noo teraz.
"Kto je ten šťastlivec?
"Billy. Asi si ho nepamätáš,že?
"Hmm no neviem nič mi to nehovorí.
"Billy Nicols zo školky.
"Ččo? Tto ako? Veď on sa neodsťahoval? Alebo sa nebodaj vrátil a našiel si ťa aby sa po toľkých rokoch ospravedlnil?
"Nie nie. Vrátili sa koli otcovej práci a stretli sme sa náhodou v lese. On ma spoznal asi hneď no mne to trvalo.....

Medzi tým ako Tess rozprávala nám čašník priniesol našu objednávku a vyparil sa. Bol celkom pekný to sa musí nechať.

"Nooo tak to som rada. Teším sa s tebou Tessinka.

Objala som ju ponad stôl. Keď sme si naspäť sadli tak sme začali odjedávať z toho božského jedla. Rozprávali sme sa naozaj dlho ale nastal čas rozlúčiť sa.

Zaplatili sme a keď som si obrúskom utrela pery uvidela som na ňom niečo načmárané.

"Tessi? Toto asi bude odkaz pre teba.

Podala som jej so smiechom obrúsok.

"Nie nie to je pre teba pozri.

Tu je moje číslo čiernovláska. Ozvi sa.
09** *** ***

"Ja mám vlasy hnedé ako vidíš.

Pousmiala som sa a pohľadom našla toho čašníka. Usmiala som sa naňho a on na mňa žmurkol. Ani neviem ako sa volá. Nevadí poskladala som obrúdok a dala ho do vrecka saka.

Cestou domov som pozerala na ten obrusok ako zmyslov zbavená. Veď išiel po Tessi. Či?

"Emmaa emmička poď tuu.

Tak som sa zľakla. Kto to kričí? Poobzerala som sa a uvidela ako sa môj milovaný braček tacká mojím smerom za podpori nejakèho jeho kamaráta. Počkať! Veď to je Dave.

"Bože Mike prečo si sa tak doriadil?
"Myslim že jedno slovo to všetko vystihuje - Molly.
"Čo mu tá mrcha vyviedla?
"To ti povie sám zajtra keď vytriezveje. Povec mu, že mu dávam ešte voľno a nastúpi pozajtra.
"Kde nastúpi? Veď robí v reštike!
"Nerobí.Dobre no. Urobíme dohodu. Pomôž mi ho dostať k vám a poviem ti čo sa stalo.
"Tak dobre poď.

Držal ho ako len vedel ale ten Mike bol ako zo želatíny. Skoro nohy nevedel preplietať. Výťah skoro otikoval ale nejako to udržal. Vyletela som z výťahu k dverám ako strela aby ho Dave odniesol rovno na WC.

"Stihli sme to. Daj si!

Ja si s ním netľapnem. Nie teraz! Bože určite pil aj on.

"Netľapnem si. Vyzuj sa a choď si sadnúť na gauč.

Pozrel na mňa a začal sa smiať.

"Teraz!
"Okej okej.

Skočila som sa do izby prezliecť a vošla som do obývačky. Dave ledva držal oči otvorené.

"No takže čakám vysvetlenie.
"Tak zhrniem to. Opil sa preto lebo ho Molly podvádzala s jeho šéfom. Preto už nerobí v reštike ale u mňa a sme u vás preto lebo Molly vyhodil z domu pochopiteľne a v takomto stave som ho nemohol odniesť do prázdneho bytu plného spomienok. Pochopené?
"Tá suka! Ako len mohla veď ju miloval! Veď ja si to s ňou ešte vybavím!
"Kľud Emma vyriešite si to zajtra. Tu sú kľúče od nového zámku na byte. Vzal som ich Mikeovi nech ich nestratí.
"Ďakujem Dave. Nezabudnem ti to, máš to u mňa.
"Okej budem pamätať. Idem spať zajtra idem do roboty. Pa a dobrú.

Vstal, vzal si topánky do ruky a odišiel do vedľajšieho bytu.

Zhasla som v obývačke a šla skontrolovať Mikea. Obímal záchodovú misu ako o život a spal. Teraz s ním aj tak už nič neurobím tak ja idem spať.

Vošla som do izby a videla v strede izby pohodený obrúsok. Celkom som na to číslo zabudla. Aj tak je veľa hodín, napíšem mu zajtra.