Mesto Wonderwood

22.časť

** Billy **

Ráno, hneď ako som sa naraňajkoval moje kroky viedli do nemocnice za Tess. Keď som šiel okolo recepcie všimol som si tam to dievča. Tú Molly. Neznášam unáhlené rozhodnutia ale potreboval som niečo vymyslieť.

Nemôžem tam napochodovať a spustiť : Ahoj počuj som tvoj nevlastný brat ale to len tak medzi rečou..

Boha potrebujem nápad.

Prišiel som bližšie, že sa jej nejako prihovorím a niečo mi v tom časovom rozmedzí kým dôjdem k pultu docvakne.

Nestalo sa. Len čo ma zbadala vystrašene sa usmiala vstala a ukázala mi ukazovák na znak počkaj chvíľu. Rozšprintovala sa chodbou preč.

Mám to!

Skočil som rýchlo za pult k počítaču a otvoril poznámky. Napísal som jej tam krátke vysvetlenie.

Molly... Asi veľmi netušíš kto som a spojila si si ma s nesprávnym človekom (Mikeom)... Som tvoj nevlastný brat a rád by som sa s tebou porozprával o minulosti..
O 12.00 v bufete.

Postavil som sa zo stoličky a nenápadne utiekol za Tessi.

Na izbe bola sama ale posteľ vedľa nej upravovala sestrička tak k nej možno čoskoro niekoho priradia.

"Ahoj Láska..

Usmiala sa na mňa tak neodolateľne a žiarivo až som jej neveril, že je človekom.

"Ahoj Tessinka. Ako sa cítiš ?
"Celkom dobre no bolesti sa vracajú....A Billy ?
"Áno?
"Tessinka je ako pre psa.

Začala sa smiať a chytať sa za brucho a rebrá.

Veľa sme sa rozprávali a váhal som či ju zaťažovať s tým, že mám nevlastnú sestru a s tým všetkým okolo. Vravela, že po doúčinkovaní sedatív má veľké bolesti ale snímky rebier vyzerajú dobre. O nohe sa nezmienila tak som sa pýtal ale nevedela mi povedať čo s ňou je. Doktor sa k nej nevyjadril. Potom sme tému rozprávania zmenili na niečo veselšie a čas utekal fakt rýchlo. Skontroloval som hodiny 11.57. Povedal som Tess, že idem na obed a rozlúčili sme sa.

Zišiel som na prízemie kde je bufet a z výťahu si to namieril rovno tam.

Cestou do mňa vrazil Mike.

"Čus Tess je na izbe?
"Áno.
"Ok dík.

A vošiel rovno do výťahu. Ostal som zarazený ale nechcel som meškať do bufetu tak som kráčal.

Vošiel som a uvidel ju sedieť za okrúhlim jednoduchým,železným stolom s dvoma stoličkami. Miešala si kávu a napäto premýšľala.

Kupil som si bagetu a šiel si k nej prisadnúť. Mala na sebe bielu uniformu so svetlomodrým vreckom. Na vrecku mala pripnutú menovku a vo vrecku mala pero. Vlasy mala zopnuté vzadu. Na tvári mala výrazné kruhy pod očami akoby nespala minimálne dva dni.

Prisadol som si a ona dvihla zrak. Usmial som sa na ňu aj keď som vedel, že mi úsmev neopätuje.

"Ahoj som Billy.
"Ahoj. Molly.

Potriasla mi rukou a naspäť si sadla.Upierala na mňa spýtavý pohľad akoby čakala, že začnem ja.

"Molly, pred niekoľkými dňami som sa dozvedel, že mám sestru, som adoptovaný a môj biologický otec je násilník. Pár hodín dozadu mi oznámili kto je mojou sestrou. A teraz tu sedím oproti tebe,mojej sestre. Žiadal by som od teba aspoň nejaké vysvetlenie keby som vedel či si ty, o tom všetkom vedela.