Mesto Wonderwood

5.časť

"Tessiii? Tessiiii!

Ach.Čo kto odo mňa teraz chce? Spiiiiim! Začula som otcov hlas ? Aleo mi šibe?

"Noooo?

"Nebudil by som ťa len ti už 3krát zvoní mobil.

"Idem no.

Došuchtala som sa po mobil dolu a vrátila sa do izby veľmi naozaj veľmi pomalým krokom. Sadla som si na posteľ a pozrela a po pamäti vyťukala heslo a volala späť.

"Dobré ráno Tess.
Všetko je zlé. Príď prosím za mnou do lesa.

"Billy? Čo? Billy! Haloooo??

Zložil. Čo? Čo sa deje? Do riti! Ach.
Skočila som do kúpelne kvôli rannej hygiene. Obliekla som sa a vzala rupsak. Čo mi treba? Deky + pár ďalších hovadín som tam nahádzala a vyrazila z izby.
Stopol ma otec.

"Tessi raňajky.

Otvorila som skrinku a vybrala alobal. Zabalila som si chlieb vo vajci nech až tak rýchlo nevychladne.

Prišiel za mnou otec na chodbu. Oprel sa o zárubňu a spýtavo na mňa hľadel kým som sa obúvala do turistických topánok.

"Kto ti tak úpenlivo volal a zobudil ťa na toľko, že ideš venčiť tak skoro?

"Billy. Chce sa porozprávať tak spojím príjemné s užitočným a najem sa v prírode popri venčení. Stačí?

"Stačí.

Zasmial sa a už bol preč. Paráda.

"Charley? Ideme von.

**Billy**

"Prečo ja?

Do riti prečo ja? Prečo musim mať takú matku? Mám také kurevské nervy! Chúďa potok si to odskáče namiesto ľudí, ktorých neznášam! Mám sto chutí vyhádzať všetky tie kamene z brehu! Vyhádzať do toho potoka, ktorý mi aj tak nepomôže.

"Billy?

Pre boha ja som aa zľakol!

"Ahoj Tessi. Vďaka, že si prišla.

**Tessi**

"Ahoj Tessi. Vďaka, že si prišla.

Usmiala som sa a pristúpila bližšie nech sa počujeme. Otočil sa mi tvárou a nečakane ma objal. Bola som tak prekvapená, že som tam stála ako bukva s rukami vedľa tela. Došlo mi čo sa deje a objala ho. Veľmi silno. Vedela som, že to potrebuje.

Stáli sme tam dosť dlho ale vôbec mi to nevadilo. Pomáhalo.mu to lebo sa mu spomalilo dýchanie. Voňal fakt super takže som si trošku fetla :D

"Tessi?

Zahuhňal mi do mikiny.

"Áno?
"Ďakujem, že si na mňa nezabudla po toľkých rokoch.. a mám otázku...
"Pýtaj sa.
"Máš to autíčko čo som ti nechal v skrinke?
"Jasné. Je na poličke nad mojou posteľou. Dúfala som už ako malá, že ťa nájdem.

Hovorila som mu to už do očí lebo sa odtiahol aby ma počúval.

"To som veľmi rád.
"Poď mi pomôcť vybaliť a porozprávame sa o tom prečo tu vlastne som. Alebo sme lepšie povedané. :)
"No ukáž ten batoh.

Rozprestreli sme deku a sadli si na ňu. Otvorila som rupsak a vybrala dve alobaly. Otočila som sa k nemu a podala mu to.

"Žiadne protesty! Zješ! Určite si doma nejedol a hladovať nebudeš.
"Dobre mami :D
"Papkaj a tu máš podbradníček.

Podala som mu servítku a začali sme sa smiať.
Vybrala som aj syr a kečup.

"Čo si dáš?
"Bez. Ďakujem.
"Si nejaký divný nejedol si ty náhodou syr na tony?
" Nie nie. To si bola ty!
"Aha. Nevadi :D Tak a teraz k podstate veci. Čo sa stalo?
"Noo....