Mesto Wonderwood

2.časť

*Billy*

Prečo mám ten pocit, že ma číta. Že do mňa vidí. Bojím sa jej pozrieť do očí. Povedala, že to na mne vidí tak na ňu pozerať nebudem. Mám pri nej pocit akoby... ako by sme sa poznali. Poznali už dlho.
"Som aký som. Smutný, podráždený, svetom nepochopený a divný.
"Myslím....myslím, že sme tak trochu podobný.
Bola opatrná, hanblivá, priateľská a mala krásny úsmev.
Nechcel som na ňu pozrieť ale musel som. Sedela podobne ako ja. Skrývala si tvár za rukami, ktoré mala na kolenách pokrčených nôh. Bolo jej vidno len oči, ktoré ma odhodlane skúmali. Neskúmali priamo mňa ale moju tvár. Usmial som sa.
"Niesme. Nemôžeš to vedieť. Alebo sa mýlim ?
"Mám pocit, že sa poznáme dlho. Ale ja.. pozrela do zeme...chvíľu premýšľala a vrátila tvár späť.. ja neviem prečo..
"Tiež sa tak cítim.
Prekvapene som sa otočil celým telom k nej.
"Si odtiaľto ?
Opýtala sa ma akoby sa uisťovala.
"Niesom. Trčím tu s rodičmi kvôli otcovmu projektu.
"Aha. A kde si žil pred tým?
"V meste ďaleko odtiaľto.
"Ty tajnostkár!
Zasmiala sa. Mala opatrný smiech ale veľmi nákazlivý...
Pribehol Charley a celých nas omočil. Bola mi fakt zima.
"Charley! Ty si vieš vybrať kedy dojsť... ach celá som mokrá... pozrela do neba akoby nechcela zahrešiť nahlas...Pozrela na mňa.. začala sa smiať..
"Vidím, že ani teba neminul. Prepáč. Mám deku. Najeme sa pod ňou a ja sa poberiem domov.
"NajeŠ..ja som raňajkoval a je to v pohode zvladnem to aj bez deky. Nechaj si ju a zababuš sa.
Usmial som sa na ňu aby vedela, že to nemyslím zle.

Premýšľal som dlho, čo nás vlastne spája. Prišla a mne sa rozjasnilo... Neviem, čo sa vlasne so mnou  stalo. Poznám ju od niekiaľ.
Prehovárala ma či si vážne nenajem s ňou ale ja som nebol hladný. Som tvrdohlavý a myslím, že trochu viac ako ona.
Počas toho ako raňajkovala a Charley s ňou som znova zazrel za potokom srnu. Videla ma ale taktiež si všimla aj Charleyho tak ostala stáť. Prišlo za ňou aj to srňa. To už vlasne ani srňa nebolo. Vyrástol z neho tak vznešený srnec s pohľadom mláďatka.
"Tessi poď sem a nechaj Charleyho ležať. Buď potichu niečo ti ukážem.
Zašepkal som a naznačil jej rukou aby prišla ku mne.
Bez otázok sa postavila a na Charleyho potichu sikla 'zostaň'.Keď bola blízko pri mne ukázal som na miesto kde stála srna a pozerala vôkol seba.
"Pozri! Potichu som sa prikrčil.
"Wau. Nevedela som, že sa až tak priblížia.Aká je krásna...
"Chodievam sem s časti aj kvôli nej a jej mláďatku tomu srncovi vedľa nej. Mám ju rád hoci som pri nej bližšie nebol. Vždy keď sem prídem tajne dúfam,že ju stretnem.
"To je....inšpirujúce.
Zasmiala sa otočila a šla baliť veci. Nevedel som prečo ale fascinovalo ma to aká je. Nenamýšľa si, nieje protivná a hnusná ku chlapcovi ako ja. Nechodí oblečená ako....hm ako modelka z Victoria Secret či ako aj keď ide iba so psom. A to ma privádza k tomu, že tie pipky nemajú psov v resp. ich nemajú rady a venčia ich len z povinnosti. Je chlapčenská a zábavná.Hm...Prečo sa nad tým do riti zamýšľam?! Billy spamätaj sa !

"Billy ja už pôjdem.