Mesto Wonderwood

20.časť

Čo ak si ma nájde? Kto to vlastne je? Ktorá žena s ním dokázala žiť a splodiť mňa? Prečo ma dali na adopciu?

Nechápal som. Jediné čo mi napadlo bolo, že ráno pôjdem k Tess. Potrebujem ju.

**Emma**

Večer pri telke je strašná nuda tak sme sa s Mikeom dohodli, že presťahujeme moje veci k nemu. Zbalená som bola pomerne rýchlo..Samozrejme nebrala som tam hneď všetky veci. Dôvodom boli rodičia.

Tí sa mali vrátiť o 3 dni. Premýšľala som nad tým, že si u Mikea zatial nechám veci, ktoré teraz nepotrebujem a v byte ostanem s nevyhnutnosťami pre život na 3 dni.

Keď mal Mike naložené auto a ja som vybehla hore povzdychla som si.

"Čo s načatým večerom Jazzy?

Mne asi nadobro preplo... Pýtať sa mačky ako tráviť večer je dosť psycho.

Vošla som do svojej o pár dní už bývalej izby a ľahla si na posteľ. Vytiahla som si mobil z vrecka teplákov a spomenula si na ten obrúsok z reštaurácie. Kde som ho dala? Porozhliadla som sa po izbe a pohľad mi padol na moju peňaženku. Yes! Mám ho!

O pár minút som bola pripravená odoslať sms v znení:

"Ahoj. To som ja (tá čiernovláska) , ktorej si dal svoje číslo na obrúsku :) Prepáč, že som sa neozvala skôr. Nedalo sa :/

Poslednýkrát som si ju prečitala a utvrdila sa v tom, že je celkom fajn a odoslala ju. Pustila som si moju obľúbený žáner hudby a zavrela oči. Jazz je pre mňa veľmi upokojujúca návyková látka.

Premýšľala som nad otázkami typu:
Čo ešte zbaliť?
Ako to vezmú rodičia?
Či to bolo dobré rozhodnutie?
Ako je asi Tess?
Čo jej vlastne mali snímkovať?

Vyrušilo ma však vyzváňanie mobilu.

"Uhm?
"Ahoj. Som Kali ten čašník.

(nie ten raper,je to len prezívka..

"Noooo ja som Emma.
"Ták Emma z tvojej správy som vydedukoval,že ak si do teraz čas nemala tak teraz ho aspoň trochu máš, že?
"Áno :D
"Šla by si so mnou niekam?
"Rada :)
"Kde sa stretneme?
"Si v práci ?
"Už končím.
"Výborne. Počkaj ma pred reštikou.Budem tam o 15min. Môže byť?
"Môže.. Tak ja bežim upratať. Vidíme sa pa.
"Pa
"A Emma ?
"Áno?
"Obuj si niečo pohodlne.

Zrušil. Bolo to divné. Pa? Vážne? :D Dobre... Toto bude ešte zaujímavý večer.

Prišla som na chodbu a pozrela sa na svoje bežecké topánky. Sú pohodlné? Sú! Beriem ich.

Na prvé stretnutie sa asi nechodí v teplákoch ale nech si zvyká chlapec. :D

Bola som presná no on tam už stál a obzeral sa. Všimol si ma keď som prechádzala cez prechod a vykročil mojím smerom.

"Ahoj Emma.
"Ahoj Kali.

Usmial sa na mňa a ja som bola vďačná,že tá lampa nad prechodom pre chodcov nefunguje. Začervenala som sa snáď od hlavy po päty.