Dnes už asi desiaty krát som sa pozrela do zrkadla. Na sebe som mala svoje obľúbené šaty na ramienka, ktoré mi siahali ledva do polovice stehna.
Mali nádherne červenú farbu a leskli sa na nich rôzne našité flitre a koráliky. K tomu som si obula čierne baleríny na nízkom opätku a čiernu koženú kabelku od Luci. Mala oveľa lepší cit pre doplnky než ja.
Mala som moje Azuritové náušnice a na krku mi visel otcov Azurit. S Luci sme ho odniesli do klenotníctva a nechali ho opracovať.
Klenotník bol šikovný a tak sme o tri dni videli hotový prívesok. Bol nádherný. Klenotník zo striebra odlial malý medailónik a vložil doň opracovaný Azurit. Do Azuritu bol vyritý obrázok vlka, ktorý zavýja na mesiac.
Bol to znak našej svorky, ktorý poznaly len starejší. Ak by som niekedy nejakého stretla, asi by ma okamžite zaradil k členom našej svorky a skončila by som mŕtva.
Medailónik sa dal zatvoriť a tak som pravú podstatu medailóniku mohla skrívať. Bola to nádherná, ručná práca a mne už na prvý pohľad pripomenula domov a moju rodinu.
Dnes som schválne dala kryt dole, chcela som, aby to Tyler videl.
Vlasy som mala jemne zvlnené, takže mi padli na plecia a zakrývali mi krk. Vo vlasoch som ešte stále mala modrú farbu, Luci mi ich pravidelne farbila.
Pozrela som na hodinky, bolo presne šesť. Vydýchla som, zakývala som Luci a vyšla som z izby. Zbehla som po schodoch a potom von z internátu.
Na príjazdovú cestu práve zabočilo Tylerovo auto. Na červenom kabriolete sa otvorily dvere vodiča a vyšiel z nich Tyler. Pobozkal ma na líce a pomohol mi nasadnúť. Gavaliersky zamnou zavrel dvere a usadil sa opäť na sedadlo vodiča.
"Kam ideme?" spýtala som sa nedočkavo.
Nechcel mi prezradiť nič, okrem toho, že je to jeho obľúbené miesto. Iba sa uškrnul a pokrútil hlavou.
Vzdychla som. Prečo mi aspoň raz nevyhovie a nepovie mi, čo plánuje?
Dovolila som mu, aby mi obviazal oči a potom som už iba načúvala zvukom motora.
Po polhodine jazdy zastavil a rozviazal mi oči.
Prekvapilo ma, že sme sa nachádzali na rozľahlej lúke. Lúka bola plná kvetov a obkolesovali ju mohutné stromi.
Vyšli sme z auta a kráčali sme do stredu lúky. Bola tam rozložená stará, vojenská deka a na nej stál piknikový kôš. Sadli sme si a Tyler ma chitil za ruku.
Chcel niečo povedať, no nestihol, prerušila som ho bolestným syknutím. Chytil ma zaruku presne na mieste, kde ma včera večer pri tréningu uhryzol Lukas.
Tylerovi moja reakcia neunikla a tak mi okamžite vyrnul rukáv. Z vrchu aj zo spodu som na ruke mala jazvy po uhryznutí. Človeku by sa hojili týždne, no ja by som ich tam už zajtra nemala. Bola smola, že ma chitil presne tam.
Každý normálny človek by reagoval unáhlene, pýtal by sa, čo mi spôsobylo ranu ale on len vytreštil oči a potichu zanadával.
Vyhrnul si nohavicu a ja som spoznala to, čo mal na nohe. Tiež tam mal stopu po uhryznutí vlkolaka no vyzerala o niečo čerstvejšie.
Pomali som sa od neho kúsok odtiahla.
Pozrel mi do očí a zatváril sa prekvapene. Očividne sa mu hlavou preháňalo, to, akoje možné, aby ma pohrýzol vlkolak a ja som to nikomu nepovedala. Ja som si kládla tú istú utázku ale, navyše som bola načisto vydesená.
Ak ho niekto pohrýzol, znamená to, že tu už nesmieme ostať. Mohli by nás odhaliť a to by pre nás znamenalo smrť.
Keď si Tyler všimol zdesenie v mojich očiach, pohľad mu zmäkol. Pomali sa ku mne prisunul a chitil ma za ruku.
"Neboj sa, ja som na dobrej strane." prehovoril potichu a nežne. "Moja svorka ľudí nehryzie ani nezabíja. Postaráme sa, aby si sa vyliečila, no budeš nám musieť povedať, kto je ten zlý vlk, ktorý ťa pohrýzol." Hovoril potichu a kľudne, no keď vyslovil slovo zlý, počula som, že zavrčal.
Až teraz mi to došlo. Prečo sa správali aj s kamošmi ako gang? Prečo boli na rovnakej diéte ako my? Prečo boli taký nadpozemsky príťažlivý? Všetko smerovalo k tomu- bol vlkolak a jeho kamoši tiež.
Pravda mnou otriasla. Úplne ma paralizovala a ja som nemala čas uniknúť. Len som tam sedela a vytriešťala som na neho oči.
Prešli asi dve minúty ale my sme nepohnuto sedeli na miestach a hľadeli si do očí. Cítila som, že chce niečo povedať no nestihol.
Za mnou, v lese čosi zapraskalo. Človek by to nepočul, no videla som ako stuhol a nasmeroval svoj pohľad za mňa.
Otočila som sa a zamrazilo ma.
Takže, ďalšiu časť mám hotovú, čo si o nej myslíte? Naozaj ma mrzí, že neustále skončím v strede deja, no vyzerá to efektnejšie. Inak, čo myslíte, kto ich vyrušil?
Ďalšiu časť mám v pláne pridať do konca týždňa, takže bude, dúfam,dosť dobrá na publikovanie. :-)A tiež som vám veľmi vďačná. Príbeh je tu ledva týždeň a už má 16+ reads. Som strašne happy.
*Sweetbell :*
![](https://img.wattpad.com/cover/42820660-288-k966825.jpg)
YOU ARE READING
Predátor - POZASTAVENO
WerewolfAzure vždy tušila, že je v nej niečo viac, než sa na prvý pohľad zdá. Akoby byť vlkodlakom nestačilo, Az sa má stať Alfou novej svorky a kôli tomu sa má vydať za niekoho, koho nikdy nevidela. Spútať divokého vlka je však náročnejšie, než to na prvý...