Predátor - POZASTAVENO

4. kapitola

O pol roka neskôr

Zatresnem dvere a hodím sa na posteľ. Na posteli už sedí Lucinda a chápavo prikivuje.

Takúto zlú náladu mávam jedine po ekonomike. Ale tak treba uznať, že učiteľ nás nešetrý.

Hodím sa na posteľ a zavrčím. Našťastie, nik iný so mnou a Lucindou nebýva.

Na internáte bývame pod menami Lucinda a Azure Cladeové a máme spoločnú izbu. Školu sme si našli šesto kilometrov od našej bývalej svorky a zároveň blízko obrovského lesa. Vďaka tomu sme mohli hocikedy vymeniť ľudskú kožu za vlčiu.

Lukas tiež zapadol, no vystupuje pod menom Lukas Orengo a býva na izbe s Thomasom - nadšencom x-boxu.

Internát je obrovský, no nemáme až tak vzdialené izby. Lukas by vystupoval ako náš brat, no mohlo by to byť podozrivé.

Všetci z nášho druhu sú istým spôsobom výnimočný - nik z nášho druhu nemôže byť škaredý. To bolo pre vlkolakov v minulosti plusové - musíme si predsa našu korisť niečím získať. Vlkolaci nikdy netrpia nadváhou, nemávajú vrásky, nemôžu sa spáliť na slnku, majú dokonalú pleť a podobne. Sme jednoducho sexi.

Lukas si začal niečo s miestnim klubom roztlieskavačiek a Luci strieda futbalistov.

Ja som si za ten čas, čo sme tu, zbalila najsexi chalana na škole - Tylera Jenksa. Má čierne vlasy, čierne oči a ležérny postoj. Nieje nafúkaný a vyzerá tak dobre, že by si mohol trúfnuť aj na vlkolaka.

Viem, že mi vo svorke tvrdili, že som pekná, no tu ma uctievajú ako bohyňu. Chalani za mnou behajú a baby chcú vyzerať ako ja. Mám tu vlastný fanklub. Kto by nechcel vlastný fanklub?

Tyler je kapitánom školského futbalového tímu a vedie najviac nóbl klub na našej škole.

Chodíme spolu už tri mesiace a dnes ideme na rande. Náš vzťah zďaleka nieje dokonalý, no ako zástupca rasy vlkolakov môžem byť rada aj za takýto vzťah.

Zhodím uniformu a nahodím džínsi a čierny, priliehavý top. Luci má na sebe minisukňu a kroptop, obe neónovo-oranžové. Vyzerá ako dopravný kužeľ.

Zbehneme schody z izby, a vybehneme pred budovu internátu, kde už na nás nedočkavo čaká Luk. Len nám pochváli oblečenie a už sa ponáhľame do jedálne.

Vrazíme dnu a nevšímame si skúmavé pohľady ostatných.

Na obed je dnes vegetariánsky šalát. Vzdychnem a trochu si naberiem. Budem to musieť prežiť.

Luci a Luk sa tvária rovnako skleslo. Dať nám na obed šalát, to je ako kŕmiť tigra kapustou. Proste sa to nedá.

Sadneme si k stolu a už sa k nám hrnú rôzne decká. Jediné miesto bolo obsadené, sedel tam Tyler a čakal na nás. Sadla som si k nemu a pobozkala som ho na líce.

"Ahoj, T. Ako ti chutí šalát?" opýtala som sa sarkasticky. Tyler a jeho skupina sú jediný, ktorý majú rovnaké stravovacie náviky ako my.

Pozrel na mňa a usmial sa. "Odkedy si sa tu zjavila, aj šaláty majú u mňa sto bodov." odpovedal a vrátil mi bozk.

Usmiala som sa a napichla som si na vidličku kúsok mrkvy. S trpiteľským výrazom som si ju strčila do úst a chrúmala zeleninu.

Celý stôl sa na tom výjave smial. Prevrátila som oči a hodila do futbalistov zeler. Decká sa smiali ešte viac a pridala som sa aj ja.

Tyler mi prešiel rukou po líci a potom ma otočil tvárou k sebe. "Takže, dnešné rande platí?" opýtal sa nenútene.

Usmiala som sa ešte širšie. "Jasné, veď sme sa dohodli už dávno." Niekedy bol až prehnane precitlivený alebo si všetko potreboval trikrát preveriť.

Vstal od stola, pobozkal ma na rozlúčku a cestou von z jedálne na mňa pozrel. "Tak o šiestej pred tvojím intrákom, dobre zlatko?" a už ho nebolo.

Nečakal ani na odpoveď, taký si bol sebou istý.

To som si teda našla chalana.

Tak, znovu kratšia časť, ale veď ja vám to neskôr vynahradím. Máte tu novú postavu a dúfam, že sa vám bude páčiť. Hodlám dej trtochu zamotať, takže sa môžete pomali tešiť na napínavejšie časti.

*Sweetbell :*