Predátor - POZASTAVENO

8. kapitola

Ok. Rozhodla som sa, že este neprestanem písať, no stále je tu tá možnosť. Ďakujem za všetky votes, veľmi si ich cením. Užite si príbeh :)

Nasledujúci deň som stretla Tylera akurát, keď sme s Andrewom vychádzali z riaditeľne.

Boli sme akurát vybavovať jeho 'prestup' na našu školu a riaditeľ bol veľmi ochotný (škola asi v najbližšej budúcnosti vynový priestory).

Tyler sa najprv potešil keď ma uvidel, no potom si všimol Andrewa a jeho výraz sa zmenil.

Tušila som, že z toho môže vzniknúť problém. "Ahoj, Tyler. Čo tu robíš?" Spýtala som sa nevinne a zaklipkala som očami.

Tyler upriamil svoju pozornosť znovu na mňa. "Ahoj, Az. Vlastne som ťa hľadal, musíme si vyjasniť niečo ohľadom včerajška a vecí, toho sa týkajúcich. Ale najprv, kto je tvoj priateľ?"

Vyznel priateľsky ale cítila som z neho zmes napätia a žiarlivosti.

"Ach, toto je Andrew, Lukasov bratranec. Poznáme sa už dlhšiu dobu. Andrew, toto je Tyler. Ak si spomenieš, včera som ho spomínala." veľavýznamne som na neho zaškúlila a on pochopil. Pomaly sa ukludnil a podal Tylerovi ruku.

"Teší ma." poznamenal.

"Aj mňa." odvrkol Tyler no ani jeden to, očividne, nemyslel vážne.

Niekedy mi chlapi naozaj liezli na nervy. Vedela som, že sa jedného dňa stretnú, no dúfala som, že to nebude hneď. Teraz bolo načase, ukázať Andrewovi ako to tu chodí.

Prešla som k Tylerovy a pobozkala som ho na pery. Tylera to síce ukludnilo, no Andrew išiel vybuchnúť.

Začula som tiché zavrčanie a tak som od Tylera odskočila a výhražne pozrela na Andrewa.

Nepáčilo sa mu to, no Alfa som bola ja a na mojom území ma musel počúvať. Ak sa mu to nepáči, môže sa rovno zbaliť a vypadnúť.

Pochopil môj pohľad a navonok sa ukludnil, no vo vnútri to v ňom stále ešte vrelo.

Usmiala som sa na neho, čím som trošku zmiernila to napätie a kývla som hlavou smerom k chodbe.

"Andrew, mohol by si ma, prosím, počkať na chodbe? Musím si s Tylerom niečo vybaviť." pozrela som na neho spýtavo, no môj hlas znel rozkazovačne, takže nemal na výber a podriadil sa.

Vedela som, že z chodby nás vďaka svojmu super-sluchu počuje ako keby stál vedľa nás, no nechcela som pri Tylerovi riskovať. Sadli sme si na gauč a on pomaly začal.

"Môj otec ti nedôveruje až tak veľmi ako ja, a tak mňa a kamošov poveril hliadkovaním pri intráku. Nepáči sa nám to no musíme ho počúvnuť a tak, ak by si náhodou pri intráku videla vlkolaka, som to ja alebo moja banda, tak nieže zavoláš ochranu zvierat!" dodal aby odľahčil atmosféru. Moc mu to ale nevyšlo.

Akurát som spoza dverí začula tichú poznámku: "Ja ju predbehnem." a potom Andrewov chichot. Prevrátila som oči a dúfala, že to Tyler prepočul.

Tieto informácie som aj tak poznala, no snažila som sa tváriť aspoň trochu prekvapene.

"Ok. A čo ak to nebude nik z chalanov? Čo keby sa zjavil niekto nebezpečný a ja by som potrebovala pomoc? Ako ich zavolám?" spýtala som sa a dúfala, že vyzniem ako vystrašená obeť a nie ako lovec.

Andrew sa znovu zachichotal a tentoraz to Tylerovi neušlo. "Čo to vlastne bolo medzi tebou a Andrewom?" spýtal sa nenútene.

Cítila som však, že ho to poriadne zožiera. "Áále, kedysi sme spolu chodili. Potom som však musela kvôli niečomu odcestovať, nestihla som sa ani rozlúčiť. Pol roka som ho nevidela a preto teraz zisťujem novinky. Ale ty si mi neodpovedal, ako by som ich v takej situácii zavolala?" rýchlo som zmenila tému.

Už som začínala byť v klamaní fakt dobrá, ale na moju obhajobu, kto mal vedieť, že hovoriť o sebe ako o Kass bude také návykové?

Tentoraz zostal Andrew ticho a mne sa zazdalo, že som zacítila jeho zranené ego. Tyler sa už znovu venoval len mne, Andrewa proste odignoroval.

"Mohla by si zakričať, máme vinikajúci sluch, ale to si už určite vedela. Ale ak by to nestačilo, bež k najbližšej budove. Ak by ťa niekto prenasledoval, medzi ľudí by sa neodvážil. Ak by to bol vlkolak, tak už vôbec. Takže stačí, aby si nikam nechodila sama." usmial sa, pobozkal ma a odišiel na hodinu.

Vyšla som na chodbu a tam, ako kôpka nešťastia, ma čakal Andrew. Prešla som k nemu a aj napriek tej jeho neznesiteľnej žiarlivosti som ho pobozkala.

"Ahoj, ty klbko nervov." pozdravila som ho a už som ho ťahala na ďalšiu hodinu.

Tretia osoba

Vo dverách na druhej strane miestnosti stál Tyler a krv mu vrela.

Tak ona ho predsvieča, že je to jej bývalí a potom ho bozkáva?! Veď to nedáva zmysel!

A, navyše, zakaždým, keď niečo povedal, mal Tyler pocit, že Andrew v chodbe buď vrčí, alebo sa chichoce.

Nedávalo mu to zmysel. Prečo by sa Az znovu dávala dokopy s vlkmi? Veď jej spôsobili toľko ťažkostí.

Tyler sa zamyslel. Nie, to by mu Azure nikdy neurobila. Ona by sa nevracala k niekomu, kto jej tak veľmi ublížil.

Ale jedno mu stále vírilo hlavou: Prečo potom, dopekla, dôverovala jemu?

Ďalšia časť je kratšia no dúfam, že vám to moc nevadí. Pokúsim sa písať dlhšie časti, no už mi pomaly dochádzajú nápady. Prosím, vyjadrite svoj názor k časti, či už pozitívny, alebo negatívny. A zišla by sa mi pomoc s dejom, takže ak vás niečo napadne, prosím, napíšte mi o tom.

*Sweetbell :*