Predátor - POZASTAVENO

10. kapitola

Tyler

Odišla. Otočila sa a odkráčala, nasledovaná svojimi dvoma vlkmi.

Tyler obdivoval jej ladné krivky, jej chôdzu či odhodlanie s ktorým vystupovala. Bola nádhernou vlčicou a Tyler cítil niečo, čo doposiaľ cítil iba pri Azure.

On sa do nej zamiloval! Stačili tri minúty a zruinoval celú svoju budúcnosť.

Bolo jasné, že nieje jeho, a navyše, on už bol sľúbený inej.

Pochodoval po lúke a snažil sa zabudnúť, no nedalo sa.

Nevedel zabudnú na jej hlas, na jej lesklú, čiernu srsť, či na jej nebesky-modré oči. Pri pohľade do tej hlbokej modrej si pripadal, akoby sa ponáral stále hlbšie a hlbšie do oceánu. Nevedel prečo, no tie oči mu boli až príliš známe.

Pozrel na cestu, ktorou odišli a rozhodol sa.

Ostatným povedal, aby zostali a on sám sa rozbehol za nádhernou vlčicou, ktorá mu pomotala hlavu.

Azure

Vedela som, že prichádza. Ešte nikdy neodmietol šancu získať informácie, odkedy som ho spoznala, vždy bol poriadne zvedavý.

Zostala som však nepohnuto ležať, kým on sa stále približoval.
Zastal asi päť metrov za mnou a prikrčil sa. Došlo mi, že na mňa chce skočiť zo zálohy ako na mladú srnu.

Skús to, a prídeš o obe uši. Zavrčala som a otočila som hlavu smerom, kde sa ukrýval.

Najprv ho moja rýchla reakcia prekvapila, no potom sa spamätal a prešiel ku mne.

Ležala som na malom trávnatom kúsku uprostred lesa a užívala som si ticho a pokoj.

Takže, vy tu hľadáte Azure. Nepýtal sa, konštatoval. Čakala som, že aspoň pozdravý, no vzhľadom na situáciu som sa to rozhodla ignorovať.

Takže, ty poznáš Az. Konštatovala som rovnako chladne ako on. A povedala ti niečo, alebo sa hrá na normálneho človeka? Opýtala som sa s hraným záujmom. Potrebovala som zistiť, nakoľko mi verí ako vlčici a či nevie viac než tuším.

Môj záujem ho síce zarazil, no bol na takéto výsluchy cvičený, a tak bez zaváhania odpovedal.

Povedala mi len základy z jej minulosti a to, ako si jej pomohla ujsť. Odpovedal mi obozretne a zvažoval každé svoje slovo.

Takže len to? Nič viac, nič menej? Odkiaľ sa vy dvaja vlastne poznáte? A z akej si to vlastne svorky?  Zapárala som ďalej, a úprimne, začínalo ma to sakramentsky baviť.

Chvíľu váhal, no nakoniec odpovedal. Chodíme spolu do školy. A k mojej svorke, sme Ohnivá svorka.  Presne to povedal, nič viac, nič menej, bolo to jednoducho divné.

Ohnivá svorka. Povedala som si, že si o nej budem musieť niečo neskôr zistiť. Ahá, takže spolužiaci. Nič viac k nej necítiš? Posledná otázka mi len tak vykĺzla a ja som dúfala, že nevyznie nevhodne.

Zamračil sa, no odpovedal. Cítila som, že som trafila stred terča a už som sa chystala pokračovať, keď kludným tónom vyhlásil: Blázniš? Je to len človek, to v žiadnom prípade. Tie slová mnou prešli ako nôž maslom a ja som nezadržala tiché zavrčanie, aj keď som jasne vo vzduchu cítila poriadnu lož.

Tylerovi to vrčanie, nanešťastie, neušlo, pozrel na mňa s nadvihnutým obočím a v očiach som mu jasne videla otázku 'Čo sa stalo?'. To ma úplne dostalo.

Ach, preboha, tým šteňatám, čo som ich s tebou videla si klam koľko chceš, no na mňa to neskúšaj. Štekla som po ňom výhražne a on stiahol chvost a nedopatrením trochu cúvol. Viem presne, čo cítiš k Az a som si istá, že aj ona to vie. Pamätaj si, za svoju lásku sa nikdy nehanby.