14. kapitola

116 13 2
                                    

Tak, konečne je tu ďalšia kapitola. Tešili ste sa?

Lucy

Bežala som lesom, vôbec mi nevadilo, že si ma mohli všimnúť turisti. Aj tak by nemali ani potuchy, čo videli, a všetci by verili, že som len extrémne veľký vlk.

Skákala som ponad korene stromov a bežala som popri ceste. Dostala som sa až k úseku, kde les prechádzal do lúky, a ja som zastavila. Nemohla som tam ísť, už by si ma všimli všetci, nielen pár turistov.

Prebiehala som na druhý koniec cesty a už som chcela skočiť do lesa, keď do mňa z prava niečo silno nabúralo a ja som spadla hlavou tvrdo na asfalt.

Posledné, čo som videla, bol čierny Pikap, otvárajúce sa dvere vodiča a zaznel desiví smiech...

Azure
(Pár hodín predtým)

Bla, bla, bla.... Ak sa tá učiteľka bavila tým, že nás chcela unudiť až k smrti, celkom jej ten plán vychádzal. Taký nudný výklad som naposledy počula, keď nám otec dával výklad o tom, že nesmieme prezradiť existenciu nášho druhu.

Zrazu sa na mňa valila vlna spomienok.

*Flashback
"No tak, oci pridaj! Nesmú vyhrať!" Kričím a chichocem sa.

Moja desaťročná verzia sa vezie na veľkom, sivom vlkovi. Vedľa nás beží hnedý vlk a na ňom sedí deväťročná Lucy. Bežíme preteky a ocko je o pol hlavy pozadu.

Pridá a predbieha hnedého vlka. Na cieľovej rovinke máme náskok asi meter.

Ocko zastane, ja z neho zosadnem a vrhnem sa do náručia mame, ktorá už čaká, kedy ma bude môcť pochváliť...

***********

Moje osem ročné ja, stoji pri veľkej posteli, na ktorej leží mama. V rukách drží bábätko.

"Môžem si ho chytiť?" Spýtam sa piskľavím, detským hláskom.

Mama sa len usmeje na otca, ktorý stojí za mnou a podá mi do rúk malého.

"Ten je zlatý," ozvem sa znovu. "Ako sa bude volať?" Spýtam sa s iskričkami v očiach.

Rodičia sa na seba tajuplne usmejú. "Alexander. Bude sa volať Alexander." Povie mama s tajuplným úsmevom. Pristane jej to...

***********

Sedím v aute spolu s mojím bratom a rodičmi.

Alex už hodnú chvíľu spí, ja ale nedokážem odtrhnúť pohľad od vysvietených ulíc New Orliens.

Mám štrnásť, Alex má šesť a naši nás zobrali na výlet po najznámejších mestách.

Asi sa koná nejaká slávnosť, pretože ponad ulice visia lampióny, či vianočné svetielka, ľudia majú na sebe kostými, tancujú, a všade znie hudba a spev.

Milujem toto mesto....

***********

Mám šestnásť, na sebe mám tmavo modré šaty po kolená a som poriadne nervózna.

Mama dnes pozvala na večeru Andrewa s jeho mamou, a my im chceme oficiálne oznámiť, že sme spolu.

Klepem sa na celom tele a najväčšiu starosť mi teraz robí reakcia mojej mami. Bude nahnevaná? Prekvapená? Bude protestovať? Bude...

Predátor - POZASTAVENOWhere stories live. Discover now