Predátor - POZASTAVENO

7. kapitola

Uvedomujem si, že tento príbeh asi nikoho nezaujíma (česť výnimkám) a preto sa rozhodujem, ako ďalej. Možno budem pokračovať v písaní príbehu, alebo sa na to vykašlem a príbeh vymažem. V každom prípade, užite si túto časť, dosť možno je posledná.

Automaticky som predpokladala, že je to niekto z mojej svorky, no rýchlo som tú možnosť zavrhla.

Tento vlk bol vysoký, hnedý a hlavne naštvaný. Zacúvala som k radu áut za mnou, no on nezaútočil, iba zavrčal a ja som z neho vycítila šok.

A vtedy mi to došlo.

Tento vlk nebol ani z mojej terajšej, ani z Tylerovej svorky. On totiž prišiel z mojej bývalej svorky.

Poznanie, že ma vypátrali, ma zasiahlo ako rana bejzbalovou palicou. Podlomili sa mi nohy a zviezla som sa na kapotu svojho auta.

Vlk bol okamžite vedľa mňa a pridržiaval ma z druhej strany. Si v poriadku? ozvalo sa mi v hlave a ja som od vlka odskočila.

Ten hlas mi bol až priveľmi známi. Andrew na mňa začudovane vyvaľoval oči a ja som sa poobzerala. Nemali by sa kde chovať, no vedela som, že už zajtra tu budú hliadkovať Tylerovi kamoši.

"Premeň sa!" prikázala som mu a stále som prečesávala pohľadom okolie. Poslúchol ale zatváril sa nechápavo. Chitila som ho za ruku a vtiahla som ho do internátu.

Keď sa za nami zabuchli dvere, pobozkal ma. Vedela som, že som mu chíbala, no neuvedomovala som si, ako veľmi chíbal on mne. Chvíľu sme sa tam bozkávali, no keď som pocítila silnú vlnu cudzieho prekvapenia, odskočila som od neho.

Pri schodisku stáli Luci s Lukom a pozerali na nás s otvoreným ústami.

Ešte som ani nevedela, ako im poviem o Tylerovi a jeho svorke a teraz sa mi tu zaplietol ešte aj Andrew? Za čo ma bohovia trestajú?

Chitila som Andrewa za ruku a prešla som pár krokov, smerom k prekvapeným priateľom.
"Viem, že si toho potrebujeme veľa vyjasniť, no najprv musíme ísť do mojej izby. Tu dole niesme v bezpečí." Povedala som rozvážne a vystúpila na piaty schod.

Bolo mi jasné, že ma nasledujú a tak som ich viedla k mojej a Lucinej izbe. Tam sme si posadali na postele a všetci sa s očakávaním pozreli na mňa.

"Takže," zahájila som dnešnú debatu. "Dnes som zistila jednu dôležitú a dosť šokujúcu noviknu. Pôvodne som vám ju chcela oznámiť hneď na začiatku no zjavil sa Andrew a to prehádzalo moje priority. Takže by teraz bolo vhodné, aby nám Andrew povedal ako, a prečo nás našiel." pozrela som na Andrewa a pocítila som jasnú nedôveru voči Andrewovi a to, síce, zo strany Lukasa.

"Lukas, najprv nám zodpovie otázky, až potom ho posudzuj!" prehovorila som s hnevom a pocítila Lukove kajúcne pocity. Usmiala som sa na neho a znovu som celú svoju pozornosť obrátila na Andrewa.

Toho ten výstup síce prekvapil, no zachoval si chladnú hlavu. Oprel sa o stenu a pohrúžil sa do rozprávania. "Keď ste zmizli, vypukol chaos. Nik nevedel, kde ste, nik nevedel, či sa vrátite ani čo sa vám stalo. Alfa sa skoro zbláznil, stále vás hľadal, niekedy bol preč aj celé týždne no nikdy nič neobjavili. Tvoj otec nakoniec ostal v dedine, no vybral skupinku dobrovoľníkov, ktorý ťa pravidelne hľadajú. Ja tiež patrým do tej skupinky. Každý mesiac sa vraciame do svorky podať hlásenie. Ja som odyšiel zo svorky iba včera, takže mám ešte mesiac. Ale idem po vašej stope už dobré tri mesiace v kuse. Poviem vám, poriadne ste mi to sťažili."

Keď rozprával, hovoril to rovno mne. "Čo chceš za to, že nás ostatným nevyzradíš?" opýtala som sa ho.

Luci na mňa prekvapene zažmurkala. On však ostal bez pohnutia. "Nechcem nič, len záruku, že ste v poriadku. Dovoľte mi ostať s vami, budem váš strážca a ochranca. Budem chodiť odovzdávať hlásenia no inak vás budem nepretržite strážiť. Dovoľte mi to a ja vás nevyzradím, máte moje slovo bojovníka."

Pochybovala som, že by nás zradil, no vedela som, že ochranu potrebovať budeme. Len som dúfala, že nie v blízkej budúcnosti.

"Dobre, môžeš ostať, no predtým, než sa natrvalo dohodneme, vypočujte si, čo som dnes zistila." Prehovorila som odhodlane.

Nadýchla som sa, pripravená im to povedať a oni sa ku mne naklonili, očakávajúc dobré správy. "Takže, ako niektorý z vás vedia, teraz som sa vrátila z rande s Tylerom." Sledovala som Andrewove reakcie, no on ostal zdvorilo neutrálny. "Chitil ma za ruku, na miesto, kam ma včera uhryzol Lukas. Videl stopy po uhryznutí a namiesto toho, aby sa vydesil mi ukázal rovnaké, na jeho nohe. Vysvitlo, že toto územie patrý veľkej svorke vlkolakov a Tyler je synom Alfa-vlka."

Všetci v miestnosti zalapali po dychu, Andrew strácal zdvorilý výraz tváre. "Myslí si, že som človek a že ma vlkolaci uniesli keď som mala tri mesiace. Stretla som tiež Alfu a ten sa jasne vyjadrila, že mnou opovrhuje a že moje vedomosti ho netešia. Prikázal Tylerovi a jeho kamošom, aby ma strážili a preto budú pravidelne hliadkovať pri internáte. Nič viac zatiaľ neviem, no nebudeme sa môcť premieňať a nebudeme môcť utiecť. Budeme sa musieť hrať na normálnych a to stále, inak nám hrozí smrť."

Pozrela som do ich zhrozených tvárí potom som sa otočila k Andrewovi. "Ešte stále nás tu chceš chrániť?" Opýtala som sa ho rovno.

Nezmohol sa na slovo no prikývol a to mi stačilo. Zvyšok noci sme už len riešili, ako to vybavýme, že sa Andrew zaradí do školi a ako by mohol byť čo najmenej nápadný kôli Tylerovi a jeho kamošom.

Máme tu novú/starú postavu a vďaka tomu aj novú zápletku. Čo myslíte, s kým bude Az? Zostane s Tylerom alebo sa vráti k Andrewovi? Odhalia ich?

Ešte by som sa chcela ospravedlniť za to množstvo chýb, na ktoré som určite nezabudla.

Na koniec, túto časť venujem svojej úžasnej kamoške, ivasimkova, ktorá ma vždy podrží, pomáha mi s časťami a opravuje to množstvo chýb, čo ja ťava narobým. Bez nej by to bol oveľa horší príbeh. Vďaka, Teri. ;) :*

*Sweetbell :*