Predátor - POZASTAVENO

6. kapitola

Z lesa za mnou vyšiel obrovský, biely vlk.

Nepochybovala som, že patrý do Tylerovej svorky a teda na nás nezaútočí, no rozpoznala som aj jeho postavenie.

Bol obrovský, hlavu niesol vznešene a vyžarovalo z neho pohŕdanie a hnev. Ani na chvíľku som nezapochibovala, že je Alfou.

Opovrhoval mnou ako môj otec opovrhoval ľudmi a mne sa na chvíľu uľavilo, že ma ešte stále považuje za človeka. Potom som však pocítila jeho hnev na Tylera a úplne ma to pohltilo.

Na sekundu som ho videla jeho očami. Bol na neho hrdý, no hnevalo ho, že svoje rozhodnutie najskôr neprediskutoval s radou.

Ocitla som sa naspäť vo svojom tele a vnímala som strach, ktorý pociťoval Tyler. Premenil sa a zavrčal na Alfu.

Zrazu po mojom boku stál obrovský vlk a jeho čierna srsť sa jagala v lúčoch zapadajúceho slnka.

Ten starší prehovoril myšlienkami, asi aby som im nerozumela. No veľký úspech nemali. Ako sa opovažuješ, prezrádzať o našej rase človeku? Zabudol si už na naše zákony? Alfa bol nahnevaný ale niečo mi na nich nesdelo. Boli od seba len o centimeter výšky rozdielny.

Nie, otec, nezabudol som na naše zákony no ani som ich neporušil. Ona už o našej existencii vedela aj predtým, našiel som jej na ruke jazvu po uhryznutí vlkolakom. Musel to byť amatér, veď práve preto jej dal len toľko krvy, aby sa uzdravila, no necítil potrebu zamaskovať jazvu. Musíme si získať jej dôveru, aby nám povedala, kto je ten samotár na našom území. Hovoril pevne, no s úctou a pokorou.

Tento krátky rozhovor mi priniesol niekoľko noviniek.

Poprvé: Tyler bol syn Alfa-vlka! To znamenalo, že ak by som si získala jeho dôveru, mohla by som nepozorovane zistiť o jeho svorke viac.

Podruhé: Ak si myslia, že na ich územie zavítal iný vlk, budú opatrnejší a my už nebudeme môcť loviť, ani sa premieňať v neďalekých lesoch. Svorka s tým súhlasiť nebude ale budú ma musieť počúvnuť.

A potretie: Musím si v ich očiach udržať pozíciu človeka, čo znamenalo, že nesmú zistiť, že im rozumiem.

Pomaly som prechádzala očami po Tylerovi a jeho otcovi, keď sa zrazu Alfa otočil a zapozeral sa mi hlboko do očí. Mala som čo robyť, aby som nezavrčala, no vedela som, že by som sa tým prezradila a tak som na nich len ďalej pozerala zo svojho miesta na deke.

Alfa zavrčal a prešiel k deke. Uvidíme, či sa dievčatko naučilo aj úcte k vlkom. Povedal synovi a znovu na mňa zavrčal.

Reagovala som automaticky, nevedela som, že si ešte ten úklon pamätám. Kľakla som si pred vlkom na deku, ľavú ruku som schovala za chrbát, pravú som vystrčila dopredu, dlaňou nahor. Zapozerala som sa mu do očí a odrecitovala: "Alfa, som poctená vás spoznať."

Ľudskú etiketu som sa síce učila iba v tretej triede, no vedela som, že svojimi znalosťami som ich prekvapila.

Alfa mi veľmi neochotne olízal dlaň, podľa etikety to bola nutnosť a ja som sa v duchu potešila. To gesto totiž znamenalo, že mi dôveruje a akceptuje moju prítomnosť.

Pomaly, nespúšťajúc oči z vlkov, som sa usadila naspäť na deku a Alfa znovu podyšiel k synovi. Ako mi vysvetlíš jej znalosti, ak tvrdíš, že sa stala obeťou vlkolaka? To dievča očividne niečo skrýva a ty musíš zistiť, čo. Zatiaľ ju môžeme akceptovať, no chalani ju musia strážiť. Dohovoril som.

Alfa zavrčal na Tylera, potom vrhol pohľad na mňa. Nevinne som sa pozerala na ich výstup a z dlhej chvíle som trhala trávu. Chvíľu sa pohľadom zdržal na mojom medailóniku, našťastie som ho na začiatku nášho stretnutia zavrela, potom sa otočil naspäť na syna.

Akonáhle sa Alfa otočil, zaškúlila som a vyplazil som mu jazyk.

Tyler vyplazil jazyk vo vlčom úškrne a otec na neho namosúrene pozrel. Moje gesto si však, našťastie, nevšimol.

Alfa sa stratil v húštine a Tyler pricupkal ku mne, sadol si na deku a premenil sa. Ešte stále sa uškŕňal a ja som sa k nemu pridala. O chvíľu sme sa už obaja rehotali a napätie úplne zmizlo.

"Na to," začal pomaly, keď sme sa konečne ukľudnili. "Že si sa rozprávala s Alfou, si bola až prehnane pokojná." poznamenal veselo, no neunikol mi jeho skrytý tón vyšetrovaťeľa. Naštvalo ma to. Takže on ma mieni vypočúvať?! Ja viem tiež skvele hrať.

"Na to, že to bol tvoj otec si sa správal ako posero. To si nemôžeš pri ockovi trochu dupnúť? Pre boha, veď raz zdedíš celú svorku, musíš byť Alfa a nie Omega!"

Tie slová sa zo mňa len tak hrnuli a ja som si prineskoro uvedomila, že takto by sa asi normálny človek nesprával. Našťastie, iba som ho prekvapila a nenapadlo mu uraziť sa.

"Ou-key. Tak fajn, nečerti sa zlatko. Skúsime to znovu. Budeš taká milá a vysvetlíš mi, ako to, že si otca okamžite označila za Alfa-vlka?"

Vedela so načo myslí, že vlkolaka neoklame nik a tak som, samozrejme, mala byť v koncoch a povedať pravdu.

Nerátal však s tým, že som vlkolak a tak jeho inštinkt platný veľmi nebude.

Automaticky som si vymyslela prijateľnú lož. "Vieš, keď som bola malá, mala som asi tri mesiace, uniesli ma vlkolaci. Vychovali ma ako vlastnú a bola som súčasťou svorky. Tá jazva je z obdobia, keď som sa hrávala s jednou mladou vlčicou, volala sa Kass. Bola to dcéra Alfa-vlka a preto z toho nemala problémy. Uhryzla ma no namiesto toho, aby mi jazva zmizla, mi ostala na ruke ako pamiatka na Kass. Bola mojou najlepšou priateľkou. Bývala som v nízko postavenej rodine a naučila som sa vážiť si Alfu. No tvoj otec je nafúkaný a myslí si o sebe, že je neporaziteľný. Zo svorky som odišla už dávno, no myslím, že by ho Kass porazila aj v ľudskej podobe. Bola rovnako inteligentná, ako silná, či pekná. Celá svorka si ju pre jej múdrosť a silu vážila a pre jej krásu ju mnohý obdivovali." rozprávala som zaujato, ani mi nedošlo že plačem.

Každému by bolo, samozrejme, jasné, že Kass som si vymyslela ako náhradu za seba. Uvedomila som si slzy na mojej tvári a utrela som ich.

Chytil ma za ruku a chápavo mi pozrel do očí. "Vidím, že si ju mala vážne rada. Povieš mi, prečo si zo svorky odišla?"

Cítila som, že hovorí pravdu. Cítil sa previnilo, že som sa kvôli nemu rozplakala a mne neušlo, že to poriadne ľutuje a začína sa hnevať na otca. Ale stále plnil otcove príkazy.

"Kass za mnou raz v noci prišla. Bola na tom veľmi zle a plakala. Povedala, že jej otec dohodol sobáš so synom jedného jeho dobrého priateľa, mocného Alfa-vlka. Svadba sa vraj mala konať o tri mesiace, myslím že v Auguste. Ona však toho chlapca nepoznala a strašne sa bála. Povedala, že s jej svadbou sa už nedá nič robiť, no povedala tiež, že nedovolí, aby sa to niekedy stalo mne. Zbalila ma a ešte v tú noc mi pomohla utiecť. Odvtedy som o nej nič nepočula." po tvári mi znovu tiekli slzy a on vyzeral, že mi to zožral aj s navyjakom.

Poutieral mi zvišky sĺz z tváre a pobozkal ma. Potom ma odviezol ku internátu a nechal ma tam so sľubom, že sa postará o to, aby som bola v bezpečí.

Pozerala som sa, ako jeho auto mizne za rohom ulice. Pomaly som sa obrátila, že pôjdem dnu a oznámim svojej svorke novinky, no niečo sa mi postavilo do cesty.

Lepšie povedané, niekto.

Pred budovu internátu sa postavil premenený vlkolak a zavrčal na mňa.