Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

2.

Revan

O svojom stretnutí sa s Lewisom nikomu nepovedala, zavretá v izbe rozklepane listovala zložkami, ktoré o Hamiltonovcoch mala nazbierané, pred očami sa jej mihali papiere s jeho fotografiami.

Myslela si, že je na jeho tvár zvyknutá, imúnna voči jeho šarmu, o ktorom počúvala a že si vybudovala obranný mechanizmus, aby jej primitívne ľudské city nezvíťazili nad zdravým rozumom a jej jasným cieľom - zničiť Hamiltonovcov zvnútra.

Keď však prišlo k osobnému stretnutiu, hoc len na takú krátku dobu, uvedomila si, že Lewis je naživo oveľa krajší. Že jeho hlas je jemný a sladký ako med, že keď jej smerom vyslovil spojenie krásna slečna, že sa jej na okamih zastavil dych.

•

Dni sa menili na týždne.
Dátum svadby bol stanovený, Revan mal vybrané šaty, o všetko sa staral jej tím ľudí, ktorí komunikoval s Anthonym Hamiltonom, ktorý mal pod palcom ženíchovu časť svadby.

Od stretnutia v kaviarni Revan neopustila dom, dni trávila v pracovni alebo na obrovskej záhrade, ktorá jej poskytovala dostatočný priestor, len aby neupadla do ponorky.

"Lewis trvá na stretnutí. Povedal, že sa nebude ženiť pokým nevestu neuvidí ešte pred samotným sobášom."
"To v dohode s Anthonym nebolo." mračila sa Revan na Carmen. "Jasne sme povedali, že nevesta a ženích sa uvidia až pred oltárom."
"Tak na to mladý Hamilton pristúpiť nechce. Ožení sa, ale chce aspoň dve hodiny pobudnúť v tvojej spoločnosti a spoznať ťa."

Revan si povzdychla.
Tušila, že k tomu môže dôjsť. Čo z toho ale Lewis bude mať? Bola si istá, že aj ak by si ju dal preveriť, nik sa nedozvie jej skutočnú identitu.

"V poriadku." prikývla napokon, Carmen prekvapene pozrela na zamestnávateľku.
"Čože?!"
"Stretnem sa s ním. Svadba bude prvého júna. Tak povedzme týždeň pred tým? Miesto a čas určím ja a dám mu to vedieť s dvojdňovým predstihom."
"Nemyslíš, že miesto bude mať chcieť pod kontrolou on?"
"Preto mu to nedovolím. Ak sa chce stretnúť tak fajn. Ale za mojich podmienok."
"Uvidím, čo na to povie."

•

Lewis

"URČITE NIE!! JA som navrhol stretnutie a JA si aj poviem, kde sa uskutoční."
"S tým nesúhlasila."
"ALE MŇA TO KURVA NEZAUJÍMA!! Tá bzdocha si myslí, že mi teraz bude riadiť celý život?! Tak to sA KURVA MÝLI!!"

Lewis bol rozzúrený.
Už keď navrhol, aby Nico a jeho otec dohodli stretnutie s jeho nastávajúcou ženou vedel, že to nebude jednoduché, dúfal ale, že to bude mať v réžii on.

Potreboval sa o nej dozvedieť viac, než to čo vedel. Prišlo mu totiž, že je o nej málo informácií.
Rodičov nemala - matka jej umrela keď bola dieťa, otec len nedávno. Vraj pochádzala z rovnakých kruhov ako on sám, jej priezvisko ale nik nepoznal.
A to sa pýtal viacerých kolegov.

"Fajn." prijal rezignovane. "Nech je po jej."
"Ste si istý, pane?"
"Zdá sa, že nemám na výber. Z nejakého neznámeho dôvodu mi tá žena začína ovládať život a mne sa to ani trochu nepáči."

•

Lewis čakal na Revan v prázdnej reštaurácii na konci Londýna. Neisto sa ošíval, bol na nepriateľskom území a nebol z toho nadšený.

Dvere na reštaurácii sa presne o šiestej večer otvorili a dnu vošla žena. Lewis ju okamžite spoznal, bola to Revan, jeho nastávajúca a on vstal zo stoličky, len čo sa vybrala jeho smerom.

"Norris povedal, že na pár hodín bude v poriadku s tým, že sme v jeho štvrti." prehovorila namiesto pozdravu.
"Ahoj aj tebe." ukázal na stoličku. "Dáš si niečo? Ostal tu jeden čašník."
"Nie, vďaka. Neplánujem sa zdržať." jej chlad Lewisa prekvapil, v kaviarni pôsobila placho.

Usadili sa oproti sebe, Lewis ju pozorne skúmal - dlhé hnedé vlasy jej v krásnych vlnách padali pod ramená, jasné oči ho pozorne skúmali.

"Prečo si sa chcel stretnúť?"
"Pretože chcem spoznať ženu, ktorá sa má stať mojou manželkou."
"Na to bude dosť času po svadbe." usmiala sa na neho, Lewis cítil ako mu srdce vynechalo pár úderov.
"Nie. Súhlasil som so sobášom, ale to neznamená, že budeme spolu žiť ako manželia. Budeš mať pripravenú vlastnú izbu. Dostaneš bodyguarda-"
"Mám vlastného."
"Tak budeš mať dvoch."
"V poriadku." nenamietala. "Čo chceš o mne vedieť?"

Lewis sa pýtal, Revan pokojne odpovedala a občasne sa opýtala protiotázku.
Napokon si obaja dali pohár bieleho vína, strávili spolu vyše dvoch hodín a keď odchádzali z reštaurácie, Lewis jej podržal dvere a odprevadil ju k jej autu, pri ktorom čakal jej bodyguard.

"Ďakujem, že si súhlasila s týmto stretnutím."
"Napadlo mi, že je to lepšie než ťa nechať sledovať ma po Londýne." uškrnula sa Revan.
"Oh- Áno, prepáč mi to. Nechal som sa trochu uniesť."
"Nabudúce to už nerob. Nemám rada, keď ma niekto prekvapí."
"Nabudúce ťa už budem čakať pred oltárom."
"Áno. To je tiež pravda." Revan sa usmiala.

Natiahla sa k Lewisovi, dlaň mu uložila na rameno a na líce mu vtisla krátky bozk.

"Dovidenia, Lewis."

Lewis sa vrátil domov, zmätený zo svojich pocitov si dal zavolať hlavnú komornú, ktorá za ním prišla na terasu jeho izby.

"Ako Vám pomôžem, pane?"
"Priprav hosťovskú izbu. Tú hneď vedľa mňa, s ktorou máme spoločnú kúpeľňu."
"Bude to pre hostí—?"
"Bude to pre moju manželku."
"A nebudete mať izbu spolu?"
"Nie. Ale chcem ju mať blízko seba." pozrel na komornú. "To je všetko, Suzie. Pripravte základ, zariadenie si potom vyberie samotná Revan."
"Ako poviete, pane."

Komorná odišla, Lewis ostal sedieť na terase a hľadel na fotku Revan, ktorú si potajme vyfotil v reštaurácii.
Bola prekrásna a on si nevedel prestať prehrávať ich spoločne strávený čas.

"Čo si to so mnou urobila?"

•

Revan

"Tak?"
"Tak čo?"
"Ale no tak! Rev!" Carmen sa usadila do kresla pred stolom svojej šéfky. "Aký bol Lewis?"
"Šarmantný." priznala zahanbene. "Myslela som si, že o ňom viem všetko, ale mýlila som sa. Dnes mi o sebe prezradil omnoho viac. Možno si to ani on sám neuvedomil."
"Takže ti doplnil skladačku?"
"Čiastočne. Ale na tom nezáleží. Viem čo potrebujem, o niekoľko dní budeme manželia a ja okamžite spustím svoj plán."
"Hneď od prvého dňa?"
"Oh. Tomu ver! Nebudem plytvať časom. Čím skôr to uskutočním, tým skôr sa rozvediem a môžem odísť."

Carmen vstala od stola a prikývla. Pred Revan položila zopár dokumentov, ktoré si vyžadovali jej pozornosť a rozhodla sa opustiť kanceláriu.

"Ehm— Carmen?"
"Áno?"
"Láska je hlúposť, však? Oslabuje človeka."
"To záleží—"
"Od čoho?"
"Od rôznych faktorov. Na konci však len viem, že láska je krásna."

Carmen odišla a nechala svoju šéfku premýšľať nad jej slovami.