Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

7.

o šesť mesiacov neskôr

"Nechal som ti na posteli oblečenie. Prezleč sa a príď do garáže." Lewis ani poriadne nevzhliadol od pracovného stola, keď Revan prišla domov.
"Ahoj aj tebe, Lew. Dnešný deň bol nudný, ďakujem za opýtanie. Aký bol tvoj deň?" uškrnula sa, zatiaľ čo prešla jeho pracovňou, sklonila sa ku nemu a pobozkala ho na čelo.
"Rev-" pri jej dotyku privrel oči. "Prepáč, moja drahá." odsunul sa od stola, vtiahol si manželku do lona a pobozkal ju. "Dnešok bol náročný. Ale všetky problémy som vyriešil, všetko dobre dopadlo a tak som si povedal, že sa dnes pôjdem povoziť. A chcem vziať aj teba."
"Povoziť?"
"Na motorke."
"A ja mám ísť s tebou?"
"Len ak chceš."
"Keď som tu vošla, znelo to tak, že nemám na výber."
"Áno- Stále si musím pripomínať, že ti nemôžem len-tak rozkazovať."
"Môžeš." naklonila sa bližšie k Lewisovi, pery sa jej obtierali o jeho ucho. "Vieš, že môžeš. Len musíš vedieť kedy." jemne ho uhryzla do ušného lalôčika.

Lewis tlmene zavrčal, tvár si schoval v jej krku a dlane, inak voľne uložené na jej bokoch, stisol.

"Budeš moja smrť, Revan." vydýchol.
"Idem sa teda prezliecť." vyskočila na nohy, Lewis si ju rýchlo stiahol späť do lona. "Teraz nikam nejdeš." jeho ruka zablúdila pod jej sukňu. "Najskôr sa postaráš o problém, ktorý si spôsobila."

Revan si s úškrnom presadla obkročmo na Lewisa, ten už mal rozporok rozopnutý a len čakal, kedy zmizne hlboko vo svojej manželke.

Niekoľko desiatok minút neskôr - už obaja prezlečení v motorkárskom - vošli do garáže, kde Lewis podal Revan novú helmu.

"Včera som po ňu bol. Snažil som sa trafiť tvoje obľúbené farby—"
"Lew, je perfektná." prekvapene sa usmiala. "Zapneš mi ju, prosím?"

Lewis vzal Revaninu prilbu, pripravený zapnúť jej ju, keď do garáže vošiel Daniel.

"Deje sa niečo?" Revan sa otočila k novému zamestnancovi, ktorý čiastočne nahradil Georga.
"Carmen doniesla nejaké papiere na podpis, prepáčte, že vás ruším. Určite to počká."
"To rozhodne—" mávla rukou. "Nechaj mi ich v pracovni, ráno sa k nim dostanem."
"Samozrejme, ospravedlňujem sa." odišiel z garáže.

Lewis s Revan o pár minút neskôr vyrazili na motorke do ulíc Londýna.
Veľmi rýchlo prešli mestom, vyšli na diaľnicu a tam Lewis pridal rýchlosť. Dobre vedel, že Revan to nemá v láske a rovnako dobre vedel, že sa ku nemu viac pritúli a jej objatie okolo neho zosilnie.

Obaja mali v uchu po jednom slúchadle, vďaka nemu sa navzájom dorozumievali, poprípade im Lewis púšťal nejakú hudbu.

"Rev?" ozval sa jej Lewis v slúchadle, keď boli na ceste už vyše hodiny.
"Hm?" objímala ho, robila mu taký živý ruksak.
"Asi nás niekto sleduje."
"ČOŽE?!"
"NEOTÁČAJ SA!" varoval ju. "Okrem toho, že zistia, že o nich vieme, môžeme havarovať."
"A čo chceš robiť?!"
"Skúsim sa ich zbaviť."

Lewis citeľne pridal rýchlosť, kľučkoval pomedzi autá na diaľnici, v spätnom zrkadle videl, ako sa čierne veľké auto drží za nimi.
Zišiel z diaľnice, uháňal bočnými cestami, snažil sa držať mimo mesto, nedokázal však prenasledovateľov striasť.

"Stále?"
"Stále—" povzdychol si. "Odlákam ich. Vysadím ťa niekde, schováš sa. Máš mobil?"
"ČO—??! ZBLÁZNIL SI SA?? NENECHÁM ŤA SAMÉHO!!"
"Babe, chcú nás oboch-"
"Ale- Lew-"
"Máš mobil?"
"Áno."
"Zavoláš Carmen. Vyzdvihne ťa."
"Nenechám ťa samého!" zlostila sa. "Sme v tom spolu. Si môj manžel!"
"Rev-"
"Nevyjednávam! Ako by som ťa potom našla?!"
"Nemáš v mojej obrúčke náhodou sledovacie zariadenie?" Lewis vytiahol fakt, ktorý vedel mesiace a nepovedal jej o tom.
"Ja- Mám, ale deaktivovala som to." priznala. "Ak ťa unesú, nenájdem ťa. Nemôžem— Lewis, nesmiem o teba prísť. Teraz už nie."

Lewis na okamih privrel oči. Ich vzťah len silnel, ľúbili sa a učili sa žiť spolu.
Sám bol prekvapený, ako si s Revan rozumeli, keď prekonali problémy z úvodu ich vzťahu.

"Poriadne sa ma drž." prikázal jej.
"Čo ideš-?"
"Bez zbytočných otázok! Poriadne sa drž."

Lewis cítil ako jej objatie okolo neho zosilnelo, on poriadne pridal na rýchlosti, ručička na tachometri sa blížila k maximu, bol nervózny a vystrašený.
Bolo mu jasné, že má v meste nepriateľov. A nie len v meste. Nečakal ale, že si na neho trúfnu v spoločnosti jeho manželky - bol si istý, že nevedia kto je, že nemajú informácie o tom, čia dcéra to je.

Ale ruku do ohňa za to nedal.
Pokiaľ sa on dostal k informáciám, mohol to urobiť aj niekto iný.

"Za dedinou vojdi do lesa. Zhasni svetlá a vojdi do lesa."
"Zabijeme sa."
"Poznám to tu. Les je riedky. Je spln, ak sa budeš držať lesnej cesty, dostaneme sa na druhú stranu hory a odtiaľ na diaľnicu smerom na Londýn."
"Si si istá?"
"Ver mi!" tľapka ho po bruchu, aj cez hrubé motorkárske oblečenie to cítil.

Zhasol svetlá na motorke a keď vyšli z malej dedinky, všimol si začiatok lesnej cesty, na ktorú odbočil a ťahal svoju motorku do kopca.

"Autá by sa tu dostať nemali."
"Ale neobzeraj sa. Ideme rýchlo. Ak sa otočíš, nakloníš nás a skončili sme."

Revan ho počúvla. Chcela zistiť, či idú ďalej za nimi, dôverovala ale Lewisovi.
Bezpečne ich dopravil na druhú stranu lesa, vyšiel na asfaltovú cestu a zamieril rovno na diaľnicu.

Cesta domov už bola pokojnejšia, Lewis v spätných zrkadlách videl, že za nimi nik nejde a seba aj svoju manželku bezpečne dopravil domov.

"Nico?! NICO!!" len čo zišli z motorky, Lewis vtrhol do domu, nazúrený a zároveň vydesený - to na sebe ale nedal poznať.
"Lewis? Čo sa-?!"
"Preveríš mi značku auta." rýchlo mu na kus papiera napísal zapamätané evidenčné číslo vozidla. "Je mi jedno na koho to auto je písané. Podpísal si rozsudok smri!"
"Lew-"
"Čo je?!" osopil sa na manželku.
"Čo ak to siaha ďalej?"
"Nezaujíma ma to!! Ako výstraha to postačí!" otočil sa späť ku Nicovi. "Čierne esuvečko. Tipujem to na Mercedes, zameral som sa na značku. Predpokladám, že v aute boli minimálne dvaja ľudia. Ak vytiahneš záznam z kamier na diaľnici medzi Londýnom a Birminghamom, nájdeš nás tam. Pohyb!!"

Nico odišiel, Revan nešťastne pozrela na Lewisa a odišla do spálne.

"Rev-?" Lewis utekal za ňou. "Revan - baby - hovor so mnou."
"Niekto im povedal, že sme von!" otočila sa k nemu, keď boli dvere spálne bezpečne zamknuté a ona pustila gramofón, ktorý tam mala.
"Čože-?!"
"Lewis. Kto vedel o tom, že ideme von? Len ľudia, ktorí boli práve doma. Nico, Daniel a Suzie."
"Ale-"
"Jeden z nich je nedôveryhodný."
"Mohli nás sledovať už od domu. Mohli stáť tu a čakať, kým nevýjdeme von."
"Všimol by si si ich. Pozri si kamery z času keď sme odchádzali. Stavím sa, že ich tam nikde neuvidíš. Napojili sa na nás na diaľnici. Niekto h našich ľudí im dal echo, že budeme von a budeme relatívne bezbranní. Ja som so sebou zbraň nemala a ty-"
"Ja áno. Ale nepomohla by nám."
"Tak vidíš to. Boli sme odrazu ľahkým terčom. A náhoda to tiež nebola lebo málo kto vie, že máš motorku. S prilbou na hlave nás nepoznajú."

Lewis hľadel na manželku.
Mala pravdu, v dome majú zradcu. A len čo príde na to, kto ním je, vlastnoručne ho zabije.