Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

Epilóg

"Podľa zistených informácii patrilo auto bossovi londýnskeho podsvetia, Lewisovi Hamiltonovi. V troskách auta boli nájdené pozostatky dvoch ľudských tiel, výbuch bol však taký silný a následný požiar tak zničujúci, že identifikácia nie je vôbec možná. Domnievame sa však, že v aute naozaj sedel Hamilton aj so svojou manželkou Revan Oswaldovou, hlavou druhého najvplyvnejšieho klanu Londýna." hlásil hovorca londýnskej polície redaktorom novín, ktorí boli na mieste nehody ako prví. "Ďalšie informácie poskytneme až po ukončení vyšetrovania."

•

"Ako si to urobil? A prečo oni dvaja?"
"Vedeli najviac. Pokiaľ máme začať odznova, je potrebné, aby nik nevedel, kde môžeme byť. Oni dvaja vedeli všetko. Pracovali pre mňa najdlhšie."
"Tak si na nich nastražil pascu-"
"Pozri, ani ja som z toho neskákal od radosti. Mal som Nica s Suzie rád. Ale ak je niečo nutné upratať, nepozerám na to, kto to je."

Revan pozorovala svojho manžela, sediac oproti nemu v novom súkromnom lietadle, ktorým leteli z Anglicka preč.

"Kam vlastne ideme?"
"Ďaleko." odvetil Lewis jednoducho. "Predal som všetko. Ešte to nie je verejné, ale keďže Nico a Suzie poslúžili ako krytie na náš odchod, predal som všetky naše obchody a nehnuteľnosti. Rozdelili si to viacerí bossovia zo zahraničia, najviac si ale uchmatol Piastri, ktorý ochotne priletel až z Austrálie."
"Kedy si to všetko stihol?"
"Za posledný mesiac. Vedel som, že ak sa zbavíme Verstappena, objaví sa niekto iný. Nikdy by sme nemali pokoj. A raz by si prišla neskoro- Alebo ja. A nemuselo by to pre nás dopadnúť tak dobre."
"Takže si sprostredkoval kompletné predaje bez môjho vedomia a napokon si nás zabil?"
"Presne tak."

Revan sa zasmiala, krútiac hlavou si presadla ku Lewisovi a pobozkala ho.

"Myslela som si, že svadba s tebou bude najväčšia chyba môjho života. Ale je to presný opak."
"Ja tvrdím to isté, moja drahá. Tvoja pomsta nás zviedla k sebe a ja som ti za to nakoniec vďačný."

•

december 2025

Pokojný šum mora upokojoval rozhádzané myšlienky Revan Hamiltonovej. V náruči držala dvojmesačného chlapčeka, ktorý sa náramne podobal na svojho otca a kŕmila ho, sediac na drevenom lehátku na súkromnej pláži, ktorá prislúchala k ich novému domu.

"Už som sa bál, že ste niekde zmizli." ozval sa za ňou jemný hlas jej manžela.
"Dami bol nepokojný, nechcela som aby ťa zobudil."
"Vôbec by mi to nevadilo, moja drahá." sadol si za Revan, omotal ruky okolo jej trupu a bradou sa jej oprel o rameno. "Chcem s vami obomi byť každú možnú sekundu."

Obaja stíchli, pohľady upierali na svojho syna, ktorému sa už zatvárali očká.

"Urobili sme dobre, však? Že sme sa schovali?"
"Iná možnosť nebola. Ako som povedal. Prišiel by niekto ďalší. V našom svete to funguje jedine tak, že buď zabiješ alebo budeš zabitý. Keď si mi oznámila, že si tehotná, vedel som, že toto je jediná cesta."
"Ďakujem, že nás ochraňuješ." Revan otočila hlavu a cmukla Lewisovi na pery. "Ľúbime ťa, ocinko." uškrnula sa.
"Toto ma nikdy neomrzí."

Ostali sedieť v objatí, ponorení do svojich myšlienok.
V priebehu roka a pol sa im život obrátil naruby a ani sa o to nesnažili. Vedeli, že raz ich minulosť dobehne. Neostanú ukrytý navždy. Kým však ten deň príde, chceli si užívať rodinnú pohodu.

Takú, akú nikdy nepoznali.
Takú, aby si mohli povedať, že na zmenu nikdy nie je neskoro.