Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

3.

Revan

"Svoj svadobný deň som si takto nepredstavovala."
"A ako si si ho predstavovala?"
"Mal byť šťastný. Pri oltári ma mal čakať muž, ktorého by som milovala a on by miloval mňa a— A ku oltáru ma mal viesť otec."

Revan smutne hľadela na svoj odraz v obrovskom zrkadle. Na sebe mala dlhé svadobné šaty, ktoré jej perfektne obopli postavu a cítila sa v nich ako princezná. Sama sebe povedala, že vyzerá krásne, no stále v sebe mala ten pocit prázdnoty.

"Je čas." Carmen pozrela na hodinky a Revan slabo prikývla.

Svadba sa konala v jednom z mnohých sídiel Hamiltonovcov na juhu Anglicka, bolo slnečné počasie a keď sa Revan dostavila k obrovskému francúzskemu oknu, ostala stáť a hľadela na pár hostí, ktorí boli pozvaní.
Ani ona a ani Lewis nemali priateľov. Nie takých, ktorých by na svadbe mať chceli.
Boli tam ich najbližší spolupracovníci, Lewisova časť rodiny a Revan sa pristihla pri tom, ako sa jej do očí tisnú slzy.

"Si pripravená?" ozval sa vedľa nej Anthony Hamilton.
"Vy- Vy ma odvediete k oltáru?"
"Správne. Mal by to byť tvoj otec, ale—"
"Áno— Ale." zachovávajúc si neutrálny výraz tváre pozrela smerom k oltáru, kde stál vrah jej otca. "Tak poďme." vydýchla, upokojujúc svoje roztrasené vnútro.

Celý obrad prebehol rýchlo, nezdržiavali sa zbytočnými rečami, svadobné sľuby si povedali stručné a neosobné.
Keď prišiel čas nasadiť tomu druhému obrúčku, Lewis chytil Revan za ruku, jemne jej ju stisol vo svojej veľkej dlani a na okamih sa jej zahľadel do očí.
A to bol okamih, kedy Revan opäť ucítila šteklenie v podbrušku spoločne s rýchlejším bitím srdca.

•

Lewis

Svadobná hostina po obrade bola jednoduchá, Revan s Lewisovým otcom zabezpečili catering a hudbu, hostia sa zabávali, len on so svojou nevestou sedeli na opačných koncoch stola a zazerali po sebe.

"Choď po ňu! Vezmi ju aspoň tancovať!" radil mu Nico.
"Už som s ňou tancoval."
"Je to vaša svadba. Aspoň kvôli hosťom sa tvárte ako šťastný mladomanželský pár."

Lewis pohľad opäť presunul na miesto kde sedela Revan.
Až na to, že tam nebola.

"Kde je—?!" Lewis prudko vstal od stola. "KDE JE—?!"
"Odišla dozadu. Hluk a blikajúce svetlá jej nerobia dobre." oznámila mu jej asistentka, Carmen.
"Dozadu? Veď to tu nepozná!"
"Chcela sa ísť prejsť-"
"V istom bode pozemok končí a je tam jazero. Dosť hlboké."

Lewis nepremýšľal nad svojím konaním, rozbehol sa za Revan, tápal v tme, občasné prebliknutie svetla jeho smerom ho aspoň trochu viedlo pozemkom.

"Revan?" volal za ňou, do hlasu sa mu vkrádal strach a nevedel si ani logicky odôvodniť prečo. "Revan?!" skúsil to ešte raz.

Chcel sa otočiť a vrátiť sa na svadbu, presvedčený, že ona tak urobila, keď odrazu počul skríknutie a čľupnutie vody.

"REVAN!!" rozbehol sa smerom k jazeru, na cestu si svietil mobilom, čo mu veľa nepomohlo ale bolo to lepšie než úplná tma. "Oh- Rev." hľadel na svoju manželku ako je takmer celá vo vode.
"Budeš tam stáť ako stĺp alebo mi aj pomôžeš von?! Tá voda je skurvene studená!"

Lewis potlačil smiech, natiahol ku nej ruku, poľahky ju vytiahol z jazera a bez váhania cez ňu prehodil svoje sako, ktoré zo seba stiahol.

"Čo si tu vlastne robila?"
"Nič. Necítila som sa dobre a chcela som sa trochu upokojiť a prevetrať. A odrazu tu bolo jazero." Revan nezabránila tichému uchechtnutiu sa, o pár sekúnd neskôr sa obaja s chuťou smiali.

Spoza mračien vykukol mesiac v splne, ožiaril ich chladným svetlom a oni dvaja ostali stáť oproti sebe, hľadiac jeden na druhého zvažovali čo ďalej.

"Prečo ja?" opýtal sa Lewis náhle.
"Čože?"
"Prečo si si dohodla za muža mňa? Žena ako ty- Taká krásna a inteligentná- Musíš mať nápadníkov na každý prst desiatich."

Revan sa zasmiala a pokrútila hlavou.

"A aj napriek tomu som si za muža vzala teba." šepla roztraseným hlasom.
"Je ti zima." konštatoval Lewis, jej vyjadrenie nijak nekomentoval.

•

Revan

Svadobný hostia sa pomaly pobrali do svojich izieb v dome, svadba skončila a Revan sa pristihla ako kráča za Lewisom.

"Nemala som mať izbu zvlášť?"
"Až u mňa. Tu máme izbu spolu-" Lewis vošiel do ich izby, kde mali obaja svoje kufre s vecami.
"Ja spím na posteli." pohľad jej padol na manželskú posteľ.
"To ma mrzí, pretože aj ja."
"Ale-"
"NEBUDEM spať na gauči!" povedal Lewis tvrdo a vzal si osušku zo skrine.

Kým sa osprchoval, Revan sa odlíčila a v kúpeľni sa po niekoľkých minútach vystriedali.
Zabalená v osuške hľadela na svoj odraz, obrúčka na prste sa jej leskla a ona sa pristihla pri tom, ako spomína na okamih, keď stáli s Lewisom v tme, len oni dvaja a jas mesiaca.

Misia!! Revan, sústreď sa na misiu!!

Už prezlečená do nočnej košieľky si ľahla vedľa Lewisa, otočení jeden druhému chrbtom, Revan sa zabalila do perín a zhasla nočné svetlo.

"Dobrú noc." šepol Lewis.
"Aj tebe, Lewis." odvetila, na perách sa jej usadil slabý úsmev.

Prebrala sa ráno, na chodbe počula ruch ich hostí, ktorí išli na raňajky alebo už domov.
Revan sa chcela otočiť, skontrolovať si mobil a vstať, že sa prezlečie, jej snaha však bola zmarená.
Cez seba mala prehodenú veľkú ruku, Lewis jej dýchal na krk, tisol si ju k jeho nahému hrudníku a Revan len privrela oči, dlaňou ho pohladkala po ruke.
Teraz, keď bol taký pokojný a bezbranný mala chuť ochraňovať ho od všetkého zlého čo by mu mohlo hroziť.

Ty si to zlo, čo mu hrozí, Revan!!

"Hmm-??" zachrapčal jej do ucha, keď sa preberal.
"Dobré ráno." vedela by si zvyknúť na zobúdzanie sa vedľa neho.
"Oh-" jeho telo sa naplo. "Dobré ráno." odvetil, odťahujúc sa od nej. "Prepáč mi to."
"To je v poriadku." priznala zahanbene. "Neurobil si to naschvál."

Alebo áno?

"Spalo sa ti dobre?"
"V rámci možnosti." odkryla sa, vstávajúc z postele na sebe cítila Lewisov pohľad a nechcene sa začervenala. "Ehm- Lewis?"

Otočila sa ku nemu, pohľadom skĺzla po jeho odhalenom trupe, pokrytom tetovaniami. Obzerala si ho a vôbec to neskrývala.

"Páči sa ti čo vidíš?" uškŕňal sa a Revan si opätovne musela pripomínať prečo toto celé vlastne robí. "Správaj sa slušne a môžeš to mať."
"Slušne?!" prekvapene nadvihla obočie. "Oh nie, Lewis. Žiadne slušné správanie. Sám si mi dal najavo, že MY DVAJA nebudeme manželmi v tom pravom slova zmysle. A je to úplne v poriadku. Moja úloha v tomto príbehu nie je plniť si manželské povinnosti."
"No počkaj!!" Lewis vyskočil z postele, svižne podišiel ku Revan a schytil ju za lakeť. "TY si prišla s tým, že sa vezmeme. Bol som do toho donútený. A keďže otec mi zakázal stretávať sa s mojimi priateľkami-"
"Priateľkami?! MNOŽNÉ číslo?!"
"Prekvapená? Ja som nežil v celibáte ako ty. Takže ak JA nemôžem mať iné ženy, budeš mi musieť stačiť TY!" jeho stisk na jej ruke zosilnel a Revan vedela, že sa jej tam vytvorí modrina.
"Nebudem ti robiť kurvu, Hamilton!" vytrhla sa mu.
"Prečo?! Bojíš sa?! Stavím sa, že si ešte panna!! Že si nikdy nevidela poriadneho vtáka!!" precedil pomedzi zuby.

Revan sa zlostne zahnala a už len cítila pálenie jej dlane, ktorou trafila Lewisove líce.

"NEDOVOLÍM aby si so mnou takto hovoril, Lewis. Možno si myslíš, že v tomto zväzku budeš nosiť nohavice ty, ale aj ja viem byť mrcha. Nezabúdaj na to!!"

S týmto slovami sa otočila na päte a zamkla sa v kúpeľni, kde dovolila emóciám vyjsť na povrch a za zvuku tečúcej vody sa rozplakala.