Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

4.

o dva mesiace neskôr

Lewis

"Vie o každom Vašom kroku, pane."
"Čože?! Ako? S Nicom sme prehľadali všetko. Aj auto bolo skontrolované. Žiadne sledovacie zariadenie sme nenašli."
"Oh- Pán Hamilton. Revan je prefíkaná. To čo ona dokáže- Nevyrovná sa jej nikto. Vie čo robí."
"Tak ako ma sleduje?"
"Vo Vašej obrúčke je zapracovaný mikročip. Je to najnovšia technológia. Takmer prototyp— NEDÁVAJTE SI JU DOLE!"
"Prečo?!"
"Meria Vám životné funkcie. Vie presne kde ste, ako sa cítite, kedy ste pokojný, kedy nervózny. A keď obrúčka stratí kontakt s Vaším prstom, nastane hluché miesto. A verte, že Revan si zistí prečo sa tak stalo."

Lewis neveriacky hľadel na svojho vzácneho informátora. Zlosť v ňom vrela, mal chuť Revan poriadne potrestať a v hlave mu vírilo množstvo nápadov, ako to urobiť.

"Dobre. Dobre." kýval hlavou, zamyslený vymýšľal, ako sa k nej dostať. "Môžete odísť. Ak budete mať ďalšie informácie, viete ako ma skontaktovať."
"Áno, pane."

Lewis sa vrátil domov po šiestej hodine, zamieril rovno do jedálne, kde našiel svoju manželku v tichosti večerať.

"Dobrý večer, Revan." pozdravil ju, sadajúc si oproti nej za stôl.
"Lewis- Aké prekvapenie." dvihla pohľad od taniera. "Rozhodol si sa pripojiť na večeru?"
"Napadlo mi, že by som mal dať tomuto manželstvu šancu." široko sa usmial. "Suzie?! Prines mi jedlo, prosím ťa." kývol na služobnú.
"Š- Šancu?" Revan odložila príbor. "Ako to myslíš?"
"Tak ako som to povedal. Sme manželmi dva mesiace a ja o tebe vlastne neviem nič, moja drahá. Dokonca sme neboli ani na svadobnej ceste."

Revan prižmúrila oči, pozorovala Lewisa a hľadala podraz.

"Chceš ísť so mnou na svadobnú cestu?"
"Samozrejme. Povedz si destináciu a zajtra odlietame."

Zmiatol ju, zaskočil a to Lewisa tešilo najviac. S radosťou v očiach hľadel ako zmätene Revan dojedá večeru. Dopila víno a keď vstala od stola, prešla na druhú stranu ku Lewisovi.

"Prekvap ma. Vezmi ma niekde, kde to bude dychberúce." sklonila sa ku nemu, rukami ho držala za plecia a pery mala tesne na jeho uchu. "A potom možno pouvažujem nad tým, čo si spomínal po svadbe. O tom slušnom správaní sa."

Našpúlila pery a vtisla mu na líce bozk, zanechávajúc za sebou červený odtlačok rúžu.

•

Madeira.
Súkromný dom na juhu tohto ostrova ohúril Revan už pri príchode. Takmer celý presklený a všetok interiér ladený do farieb bielej a svetlej sivej.

Lewis odniesol ich kufre do vnútra. Ochranka ostala pri vstupnej bráne na pozemok, kde mali vyčlenený menší domček, v ktorom počas ich celého pobytu na ostrove budú žiť.

Revan prechádzala domom až sa dostala na veľkú terasu, kde našla obrovský bazén a odkiaľ bol vstup priamo na pláž a do oceánu.
Ponad hlavu jej lietali papagáje a farebné vtáky žijúce na ostrove, v korunách stromov zahliadla naháňajúce sa opice.

Na tvári sa jej rozžiaril úsmev, dotýkal sa jej očí a ona takmer bez dychu hľadela okolo seba, počúvala narážanie vĺn na skaliská.

"Splnil som tvoju žiadosť?" vyrušil ju Lewis, ktorý sa ku nej pripojil, jeho ruka sa okamžite ovinula okolo jej pásu.
"Veru splnil." pritakala. "Asi by som mala splniť svoju časť, však?" otočila sa tvárou k Lewisovi, dlane uložila na jeho hruď.
"Budeme tu dva týždne. Sami dvaja. A je to len na tebe—"

Lewis by pokračoval, Revan sa však vrhla na jeho pery v ich prvý reálny bozk.
Ruky si vplietol do jej dlhých vlasov, ona svoje presunula na jeho plecia, ramená, dotýkala sa ho cez košeľu a obaja strácali dych.

"To bolo-"
"Skutočné."

Revan sa oči rozšírili strachom.
Ťarcha vedomia, že Lewis prelomil jej obranu a dostal sa jej pod kožu ju dohnala k slzám, ktoré sa potichu preliali cez spodné viečka.

"Hej- Hej!" jeho jemný hlas ju hladil v ušiach, zatiaľ čo jeho dlane našli miesto na jej tvári a palcami jej zotrel slzy. "Čo sa deje?"
"Takto to nemá byť, Lewis." pokrútila hlavou. "Toto nie je v poriadku."

Lewis sa zamračil.
Chcel ju dostať do postele. Chcel ju využiť a pomstiť sa jej za to, čo sa dozvedel od svojho informátora, keď však stála pred ním a on ju držal v náruči, všetka pomstychtivosť zmizla. Ostal v ňom len - pre neho - nepoznaný pocit hrejivého tepla, ktoré sa mu rozlialo po tele.

"Čo ak by sme to skúsili od začiatku?" navrhol neuvážene.
"Od- Od začiatku?"
"Tak manželmi už sme. Ale poďme na to po poriadku. Poď so mnou na rande. Uvarím nám večeru, môžeme ísť plávať do oceánu. Strávime spolu príjemný večer a potom uvidíme čo ďalej."

Revan len potichu súhlasila.

•

"Toto je zlé, Carmen!" zlostne šepkala do telefónu. "Nerozumiem čo sa so mnou deje. Rozplakal ma. Pozval ma na rande a práve v kuchyni varí večeru."
"Poriadne naštrbil tvoj - inak - dosť dokonalý plán-"
"Myslíš si, že o niečom vie? Že vie kto bol môj otec a čo plánujem?"
"To si nemyslím. Ale je možné, že niečo tuší. Ale využi to vo svoj prospech. Zblíž sa s ním. Nech ti dôveruje-"
"Je obozretný. Obaja sme, ale iskrí to medzi nami. Keď ma pobozkal- Zdalo sa mi to správne. Na okamih som mala pocit, že ak by sme sa obaja posnažili, mohli by to fungovať."

Carmen sa v telefóne odmlčala.

"Nenapadlo ti, že to by bola cesta k nekonečnému úspechu?" prehovorila napokon.
"Čože?!"
"Uvažuj. Ak si odmyslíme to čo urobil tvojmu otcovi- Spojenie Oswaldovcov a Hamiltonovcov by pre náš svet znamenal veľa. Ani Norris by nemal tak veľké impérium. Hamilton má pod kontrolou aj časť severného Talianska a vyhnal Verstappena z Londýna. Je silný. A ty? Ty si bohatá. Bohatšia než on. Vy dvaja dokopy by ste boli neporaziteľní."

Carmen mala v niečom pravdu a Revan si to dobre uvedomovala.

"Zabil môjho otca."
"Viem. A je to zlé. Naozaj zlé. Lenže nikdy sme sa nezamysleli nad tým, čo urobil tvoj otec, že sa ho Hamiltonovci rozhodli odstrániť. Vieme len, že obchodoval so starým Hamiltonom a—"
"Anthony!!" Revan sa zhrozila. "Musel to byť on- Musel sa zbaviť otca-" cítila ako jej kolieska v hlave fungovali na plné obrátky. "Pred štrnástimi rokmi Hamiltonovci prišli k obrovským peniazom. O-BROV-SKÝM!!"
"Myslíš si, že starý Hamilton dal zabiť tvojho otca aby sa nedelili o zisk z obchodu?"
"Zisti ohľadom čoho bol ten obchod, Carmen. Prelustruj komplet celú históriu vzťahu otca s Anthonym-"
"Ty si to neurobila?"
"Nie. Zamerala som sa na Lewisa, pretože jeho som v tú noc videla v našom dome."

Revan s Carmen hovor plynule ukončili a ona sa z kúpeľne presunula do kuchyne, kde našla Lewisa. Oblečený celý v bielom, košeľu mal rozopnutú a len čo zbadal Revan, podal jej pohár bieleho vína.

"Na nové začiatky, moja drahá."

Ani jeden z nich netušil, ako pravdivá veta zaznela.