Neskoro || Lewis Hamilton || ✓

6.

Návrat do Londýna mal trpkú príchuť.
Záver svadobnej cesty Revan s Lewisom zrušili, prišli domov skôr a len čo sa za nimi zavreli dvere ich spoločného domu, pobrali sa každý do iného krídla.

Carmen doniesla Revan všetky dôkazové materiály, ktoré utvrdzovali jej otca z chladnokrvných popráv - zápisky jeho zamestnancov, jeho vlastné denníky, fotografie a účtovné knihy.

"Musíš prijať fakty, Revan. Bohatstvo tvojho otca je postavené na životoch obyčajných ľudí. Bol nemilosrdný kat. Nemal s nimi zľutovanie."
"Celý život ma učil ako viesť jeho podniky ak by tu nebol. O tomto mi nikdy nepovedal." zlomená Revan sedela na zemi hosťovskej izby, ďaleko od Lewisovej spálne.
"Toto boli veci, ktoré jemu a tebe zaistili bezproblémový život. Ľudia sa ho báli. Platili mu za špinavú robotu a on mal na nich toľko vecí, že sa neodvážili ísť proti nemu. Preto sa mu Norrisovci nikdy nepostavili. Preto s ním Anthony Hamilton zamietol podlahu. Našla som zápisky o prácach pre Verstappena, pre Leclerca a Sainza. Na ktorý klan v Európe ukážeš, na nich mal tvoj otec niečo."

Revan listovala zoznamy, čítala si mená objednávateľov. Bola to čierna kronika a jej sa z toho robilo zle.

"Dostalo sa to do takého štádia, že bol Anthony Hamilton - aby neskončil v knihe tvojho otca - nútený na neho poslať dvoch svojich najlepších vrahov. Nico Rosberg nepozná zľutovanie. Nemá svedomie, nemá chrbtovú kosť. Nemá čo stratiť. A Lewis je jeho syn. Chránil svojho otca aj meno celej rodiny."
"A ja hlúpa som sa z pomsty za neho vydala."
"A zaľúbila sa do neho."
"Ako mu mám teraz pozrieť do očí? On vie kto som. Určite vie čo som plánovala urobiť. Som nažive len zázrakom."
"Si nažive, pretože sa do teba zaľúbil. Ste ako Rómeo a Júlia. Tak - PROSÍM - nedopadnite ako oni dvaja."

•

Revan v noci nemohla spávať.
Novozistená pravda o jej otcovi ju trápila viac než fakt, že o nej Lewis vedel pravdu. Vedomosť, že muž, ku ktorému celé roky vzhliadala, bol obyčajný nájomný vrah ju fyzicky ničila. Bolel ju žalúdok, lámalo jej to srdce a svrbel mozog.

A jediné po čom túžila bola náruč jej manžela.
Náruč, ktorá ju môže kedykoľvek zabiť.
A ona by mu za to ešte poďakovala.

Dva týždne po návrate z Madeiry, dva týždne po tom, čo Lewis s Revan neprehovoril ani slovo a vyhýbal sa jej, sa dvere na jej spálni potichu otvorili.

"Oh-" Lewisa prekvapila zasvietená nočná lampa a Revan opretá o čelo postele, ako si číta.
"Lewis?"
"Uhm- Nečakal som, že budeš hore." Revan opatrne privrela knihu a rukou siahla pod paplón, kde nahmatala malú zbraň.
"Nemôžem spávať."
"Ani ja nie." priznal, vošiel do spálne a zavrel za sebou. "Myslel som si, že si skúsim ľahnúť ku tebe—"
"Prečo?"
"Keď si bola pri mne, nemal som nočné mory." priznal rezignovane. "Od kedy sme sa vrátili domov, sú intenzívnejšie. Živšie."

Lewis opatrne prešiel k jej posteli, sadol si na kraj, hľadel na svoju manželku, pohľadom skĺzol po jej ruke, ktorú mala pod paplónom.

"Čo tam máš?"
"Zbraň." priznala pokojne.
"Chceš ma zabiť, Revan?"
"Chcela som." prikývla, ruku so zbraňou vybrala a odložila ju do nočného stolíka, ktorý zamkla.
"Prečo?"
"Vieš prečo." mykla plecami, kľúč od stolíka vložila do knihy a tú nechala na ňom. "Zabili ste Georga. Donášal ti informácie?"
"JA som ho nezabil. Bol som predsa s tebou-"
"Ako keby si to bol ty. Ak je pravda, že ti donášal, tak dostal čo si zaslúžil." riekla chladne.
"To myslíš vážne?"
"Lewis, v našom svete sa podraz neodpúšťa. Čo si myslíš, čo by som urobila ja, ak by som sa to dozvedela?"
"Dala by si ho zabiť?"
"Samozrejme. Zradil moju dôveru. Zradil moju rodinu."
"Myslíš Oswaldovcov?"

Revan zbledla. Nečakala, že na ňu vytiahne reálne meno rodiny, ktorej vládne.

"Povedal ti to."
"Povedal nám všetko, Revan. Všetko."
"Zomrel pred dvomi týždňami-" zamyslela sa. "Ako je možné, že som ešte nažive?" pokrútila hlavou.
"Pretože som nikomu neprikázal zabiť ťa."
"Chceš to urobiť sám?"
"Nie."

Lewis vstal, odkryl druhú časť postele a vkĺzol pod perinu. Stiahol Revan ku sebe a cez ňu zhasol nočnú lampu.

"Čo to—?"
"Nedovolím, aby ti ublížili. Ani ja to neurobím. Si moja manželka. Ľúbim ťa." priznal sa jej.

Cítil ako sa Revan v jeho náručí napla, hlasno zalapala po dychu, otočila sa k nemu tvárou. Cez medzeru v závesoch do izby prenikalo mesačné svetlo, tlmene osvetľovalo Lewisa a Revan mu položila dlaň na tvár.

"To znie ako najväčšia chyba tvojho života, Lewis Hamilton." šepla. "Ale dobré pre teba je to, že ľúbim aj ja teba. Takže sa nemáš čoho báť."

•

"Oswaldová?! Chceš mi povedať, že Eric Oswald mal dcéru?!"
"A tá sa vydala za mladého Hamiltona."

Dvaja muži na seba hľadeli, ani jeden z nich nemal slová na situáciu, v akej sa ocitli.

"Skončili sme. Prevezmú moc nad podnikmi, ľudia budú radšej pracovať pre osobu, ktorá im zabezpečí istoty-"
"Nepredbiehaj." starší z mužov sa usmial. "Ešte nespojili svoje obchodné meno. Kým sú rozdelení, vieme sa ku nim dostať a zbaviť sa ich."
"Ako?! Obaja majú ochranku. Hamilton má kúpených policajtov, Oswaldovo meno vzbudzuje hrôzu a rešpekt len čo sa spomenie. A to je po smrti vyše štrnásť rokov. Pokiaľ je jeho dcéra aspoň trochu taká ako jej otec, nikto sa neodváži ísť proti nim. Ak by sme to skúsili, podpísali by sme si tým rozsudok smrti."

Lando Norris vstal z kresla, nervózne sa prechádzal po kancelárii svojho priateľa.

"Upokoj sa. Hamiltona mám už dlhšie v zuboch. Myslí si, že môže všetko. Dáme ich sledovať, zistíme si o ich vzťahu viac—"
"Čo ak je to len o biznise?!" Lando sa prudko otočil. "Max, mysli. Oni dvaja nie sú sprostí. Vedia ako výhodné je spojenie ich rodín. Čo ak bude ľahké rozbiť ich zvnútra."
"Je len jeden spôsob ako to zistiť." Max sa natiahol po slúchadlo telefónu, na ktorom stlačil číslo tri a do miestnosti o pár sekúnd prišiel vysoký tmavý muž.
"Max? Volal si ma?"
"Zamestnaj sa u Oswaldovcov. Nedávno prišli o asistenta, určite budú zháňať niekoho nového. Dostaň ten job a keď budeš infiltrovaný, zistíš všetko čo bude možné o manželstve Oswaldovej a Hamiltona."
"Rozumiem. Ešte niečo?"
"Áno— Dávaj si pozor, Daniel. Nech nezistia od koho si."