Myšlienky zaspali v objatí citov

Sprievodca a navigátorka

Chcela som byť tvojou navigátorkou,
tou, čo ťa povedie cez búrky a trhliny v duši.
Ale ako som sa stala tvojím sprievodcom,
začala som pre teba zhasínať hviezdy,
aby si sa nestratil v tmavej noci.
A každá hviezda, ktorú som uhasila,
bola kúsok zo mňa.

Záležalo mi na tebe viac ako na vzduchu,
a to je už čo povedať, lebo bez vzduchu sa ťažko dýcha.
Ale bez teba?
No, povedzme, že to bolo ako dýchať s balvanom na hrudi,
ale to je v pohode, vždy som túžila po kardio cvičení.

Skočila by som pre teba do studne,
len aby si nemusel padať sám.
Vedela som, že to bude hlboké, nekonečne bolestivé,
vedela som, že sa tam dole utopím.
Ale myslela som si, že možno,
možno ma budeš držať nad hladinou,
a udržíš ma v bezpečí.
Spoiler: Niekto sa do tej studne musel hodiť prvý.
A guess what? Bola som to ja.

Moje prekliatie nie je to, že som ťa milovala,
ale že som ťa milovala viac, než som kedy mohla milovať samu seba.
Starala som sa priveľmi, ako záhradník, ktorý polieva,
a polieva a polieva svoje kvety - deti kým ich nevytopí.

Chcela som ťa chrániť, ,
ako veža, ktorá nikdy nespadne.
Chcela som ťa ľúbiť,
Ale ty si videl len nešťastie

Ale ja teraz vidím, že som sa zaplietla do pavučiny,
ktorú som sama spriadla
to len ja som sa napokon oslobodiť dokázala
To len ja som vedela zobrať osud do vlastnej ruky

Takže áno, sprievodca a navigátorka,
dva blúdiace body na mape.
Len jeden si našiel cestu domov, a ten druhý?
Zostal tam, kde hviezdy už neexistujú,  osamote v začarovanom lese.

Veď predsa – čo na tom záleží?
Ja som sa stratiť mohla nekonečne krát,
a ty, ty by si si mohol cestu bez mňa nájsť.
Hlúpa som bola,
že som ti verila,
že ty budeš tým, čo ma podrží,
keď sa most zrúti.
Za túto epizódu som si zaslúžila najváženejší titul - naivná

Klamstvo je hra, v ktorej som vždy prehrávala,
lebo ja som stavila všetko, čo som mala,
aj to, čo som už nemala,
len aby som ti, že mi na tebe záleží dokázala.
Priveľmi som sa starala, prečo som sa nedržala na uzde?

Prekliatie? Áno, asi také malé prekliatie, osud mi na výber velmi nedal.
že zložiť som sa musela pod tlakom vlastnej bubliny.
Mala som byť navigátorka, no kompas mi zlyhal,
chcela som ťa dostať z búrky, ale ja som bola tá, ktorá priťahovala vlny.

Všetko ti dám, hovorím,
ale v tých pohľadniciach bez známky to nestálo za veľa.
Pre teba som všetko stratila, aj vlastné krídla,
no možno som sa ten celý čas navigovala na cestu do pekla.

Ale vieš čo?
Aj tá studňa bola prázdna,
a keď som dopadla,
ani len to dno nebolo také tvrdé, ako myslela.
Zrazu to všetko vyzeralo ako veľká fraška,
veď ja som si sama vykopala tú jamu,
a keď si sa zasmial,
zrazu to dávalo zmysel.
Že koniec koncov nikto nikdy nepotreboval stratenú navigátorku,

Sprievodca, navigátorka,
stroskotala som na mape, čo som pre teba kreslila,
ale teraz si kreslím novú, len pre seba.
Prekliatie? Možno.
Ale nie je to posledné dno
Nie je to koniec, nie je to posledná studňa.
Nie je to posledná veršovaná veta

A tak, keď si si šiel hľadať svoje,
zostala som tu, ako navigátorka bez mapy,
a sprievodca, ktorý stratil svojho pútnika.
Možno raz príde niekto,
niekto stratený, ale túžiac byť nájdený
Možno zakopne o moje rozložené mapy
A ja ho vyvediem z divadelnej temnoty
A budeme hľadať
Spoločne, náš vlastný smer
ja osud nebudem viesť,
lebo viem, že na mňa bude čakať len mier
Alebo budem len tak blúdiť,
s úsmevom na perách, a raz si spomeniem,
že som sa kedysi starala priveľmi.
Že som sa hodila do studne,
že som v bolesti našla silu

Pretože, vieš čo?
Aj navigátorka si zaslúži občas zablúdiť.