Behind Blue Eyes [ Pozastavené ]

Old friend

Zhlboka som sa nadýchol čerstvého vzduchu mimo väznice. Bol to skvelý pocit byť zase vonku. Avšak mal by som sa zamyslieť nad dôležitejšími vecami. Napríklad kde budem bývať? Moc peňazí pri sebe nemám a žobrať ani ísť domov nemienim
Pozrel som sa na podla mojich predstáv modrú oblohu, a až vtedy mi došlo prečo boli Rocky a ostatní cvičiť v telocvični a nie vonku. Blížil sa riadny leják.
Sakra! No nič...Zájdem niekam do reštiky alebo tak a dážď prečkám. Budem si však musieť pohnúť lebo väznica je dva a pol kilometra od mesta.
Pre istotu som si dal na hlavu kapucňu mojej šedej mikiny a svižným krokom sa vybral cestou do mesta. Vo vzduchu už bolo cítiť že dážď je čím ďalej tým bližšie. A mal som pravdu. Asi po piatich minútach, keď som vystrel ruky pred seba a otvoril dlane som mohol pocítiť ako mi malé kvapky dopadajú na kožu a následne za sebou zanechávali vlhké cestičky keď stekali na zem.
Strčil som ruku späť do kapse a šiel ďalej.

***

Haleluja! Po zdlhavom šlapaní na neskutočne klzkej ceste na ktorej som si asi desať krát skoro rozbil hubu som sa konečne dostal do centra mesta. Skoro som zabudol ako toto mesto vyzerá. Pár nových podnikov sem pribudlo, fontána v strede je zanedbaná. Na lavičkách pri chodníkoch sedelo pár seniorov s vnúčatami.
Dal som si dole kapucňu a hneď toho aj lutoval. Síce už neprší, no ludia ma tu poznajú a vedia čo som kedysi že vraj spravil. Postupne sa za mnou otáčali všetky páry očí. Niektorý si niečo šepkali no až príliš hlasno.
,, Kto to je? '' spýtal sa jeden chlap sediaci na terase cukrárne. Hurá niekto kto ma nepozná!
,, To je Josh Morgan. Je to syn Richarda Morgana ''
,, Myslíš toho miliardára? ''
,, Áno...pred dvomi rokmi aj s jeho kamošom najskôr surovo zmlátil svoju sestru a potom aj zabil len kvôli nejakej hovadine''
Ako im je totálne jedno že ja ich počujem?!
,, Panebože to je...'' iba pokrútil hlavou a nenachádzal slov. Zato ja ich mám teraz na rozdávanie.
,, Nevšímaj si ich '' povedal mi známy hlas a šťuchol do mňa. Otočil som sa aby som videl s kým mám tú česť.
,, Ediee?! Preboha ty čo tu robíš?!'' spýtal som sa natešene ako malé decko. Usmial som sa od ucha k uchu a Ediee ma poplácal po chrbte.
,, No...povedzme že nemôžem strpieť ako všetci ludia čumia na môjho kamoša ako na Hitlera a šíria o ňom falošné reči '' povedal to nahlas aby ho všetci počuli.
Ediee je jediný ktorý nebol v base a vie že som Loren nezabil. Sme kamoši už dlhých pár rokov i keď Ediee má niečo okolo pädesiatky a ja mám 19.
,, Tak poď ideme '' postrčil ma a kráčali sme ďalej. Cestou som sa dozvedel že Edieeho dcéra sa vrátila sem, že má snúbenicu a tiež že rozbieha nový biznis. Ja som Edieemu nemal čo povedať aj keď tie dva roky boli zaujímavé.
Ani neviem ako a už sme stáli pred Edieeho domom. Pozval ma ďalej nech sa zoznámim s jeho rodinou.
Hneď ako otvoril dvere ma do nosa udrela príjemná vôňa jedla. Nemyslite si že som nenažraný ale väzenská kuchyňa nie je práve výhra v lotérií.
Vstúpil som do predsiene a vyzul si moje čierne popísané tenisky. Stena nebola jediná čo som popísal.
Cítil som ako sa mi niečo škriabe po nohách. Pozrel som dole a zbadal krásne malé šteniatko buldočka ako vrtelo chvostíkom
,, Daisy prestaň '' zavelil Ediee.
Takže to šteňa sa volá Daisy.
Zdvihol som ho od zeme a začal sa s ním maznať.
,, Nevedel som že máš úchylku na šteniatka ''
Vražedne som naňho pozrel a ďalej sa venoval Daisy
Ediee ma zaviedol do kuchyne
,, Suzan kde si? '' zvolal Ediee
,, Hneď idem láska '' ozvalo sa odniekal. Onedlho sa vo dverách zjavila štíhla blondýna so zásterou okolo krku
,, Suzan toto je...''
,, Josh! Čakala som že ťa Ediee privedie '' skočila Edieemu do reči Suzan. Ani som nebol prekvapený že ma pozná.
Suzan ku mne elegantne načiahla ruku a potriasla s ňou.

Čawinko ludia tady Forsy-391! Toto je druhá kapitola z mojej story a ja dúfam že sa páčila.
Nezabúdajte že vote a coment potešia a vďaka tým čo si prečítali prvú kapitolu.
Na obrázku: Josh