Dojedla som posledný kúsok mojich raňajok a zaliezla späť do izby. Neviem kolko mohlo byť keď sme s Ashtonom prišli ale vyčerpalo ma to neskutočne. Aspoň som nebola napitá, takže si z toho prevažne všetko pamätám. Ashton nám predom rezervoval miesto v nejakej luxusnej reštaurácii jeho rodiny. Hneď ako som zbadala kam ideme, som lutovala, že som si obliekla iba rifle a blúzku. Všetci boli v oblekoch alebo večerných róbach. Vyzerala som oproti nim ako chudinka. Čo bolo ešte horšie, bolo to, že v reštaurácii boli práve aj Ashtonovi rodičia. Samozrejme jeho mama Lucy trvala na tom aby sme si prisadli k nim. Boli celkom milí, ale pripadali mi taký...taký...snobský.
V reštike sme zostali asi do pol jedenástej, a potom sme sa s Ashtonom iba tak prechádzali po časti mesta o ktorej som ani nevedela že tam je. Bola pekná ale mne neprirodzená. Chvílu sme pobudli v jednom parku, rozprávajúc sa len tak letmo o našich životoch. Teda, rozprával skôr Ashton. Vraj chce ísť študovať právo, tak ako aj jeho rodičia. Dozvedela som sa, že má ešte aj dvoch bratov a ďalší sa práve narodil.
Asi o polnoci sme usúdili, že je správny čas ísť domov. Bola som už celkom unavená. Ashton ma teda zaviezol domov a povedal, že si to niekedy musíme zopakovať. Bola som za, aj keď bola by som rada keby sme boli nabudúce sami. Nemyslite si, že ho chcem zbaliť, ale v prítomnosti jeho rodičov som sa cítila divne, hlavne keď rozprávali o Ashtonových bývalých frajerkách, a ako sa k nemu jedna neskutočne hodila, som vedela, že mi tým jasne dávajú najavo, že som pod ich úroveň a pre ich syna absolútne nevhodná. No čo už.
Od poobedia som nevidela ani Josha, a v dome bolo hrobové ticho na to aby bol doma. Až asi tak o pol deviatej, kedy som sa rozhodla navariť nejaký ten obed, z vonku dolahol zvuk burácajúceho motora Joshovho Harleya. Nebol však sám. Pred domom zaparkovali dve motorky. Nevedela som kto to je, ale pre istotu som sa rýchlo utekala prezliecť s môjho pyžama. Počula som otvárajúce sa dvere a to som nestihla ani skriňu otvoriť.
,, Madison?! " zvolal Josh
,, Hneď! "
Hodila som na seba ramienkové tričko a legíny, upravila si moje červené vlasy a trocha po sebe poupratovala. Vyšla som z izby. V obývačke stál Josh, biele véčkové tričko, rifle a kožená bunda z neho robila bad boya. Ten chlap čo stál vedla neho mi bol cudzí. Mohol mať niečo okolo pädesiatky, urastneý, chlap ako hora, šedivejúce vlasy mu padali do očí. Na rukách kožené rukavice, kožená bunda, čierne rifle a na očiach tmavé okuliare.
,, Konečne mám tú česť ťa spoznať " povedal chlapík a natiahol ku mne ruku
,, Madison však? "
,, Hej "
,, Ja som Will "
,, Teší ma " povedala som a potriasla jeho rukou
,, Ediee mi nikdy nepovedal že má takú peknú dcéru. Velmi sa podobáš na svoju matku "
Usmiala som sa pri zmienke na mamu. Je to rok a pol čo som ju nevidela.
,, Ak ma ospravedlníte, práve som začala variť, takže to asi pôjdem dorobiť "
,, Ou, jasné "
Pobrala som sa späť do kuchyne a skontrolovala pečúce sa mäso. Ešte chvílku, zatial spravím zemiaky. Ošúpala som ich, naukladala na plech spolu so zeleninou a prihodila ich k mäsu. Keďže si musím počkať, a nemám čo robiť, pridala som sa k Joshovi a Willovi v obývačke.
,, Zlatko nech varíš čokolvek vonia to vynikajúco " povedal Will keď som sa posadila vedla Josha
,, Vďaka, zostanete na obed? "
,, Nie, nebudem otravovať, iba som Josha dlho nevidel tak som sa zastavil "
,, Aha "
Ďalej som sa na nič nepýtala, iba počúvala ich rozhovor a občas pritakala keď sa ma niečo pýtali. Will je velmi milý človek. Z rozhovoru som vydedukovala, že Will vlastní Harley Club blízko mesta a že do toho klubu patrí aj Josh. Dozvedela som sa toho hodne. Aj čo som radšej nemusela vedieť.
O pol dvanástej Willovi zazvonil telefón
,, Áno zlatko? " spýtal sa. Pravdepodobne to bola jeho manželka.
,, Som u Josha...áno, áno...skúsim ho prehovoriť...dobre hneď idem "
Položil a telefón si schoval do kapsy
,, Tak mládeži, rodina volá "
Povedal, postavil sa a prešli sme do predsiene
,, Josh, príď nás niekedy navštíviť, kludne aj s touto krásnou mladou slečnou "
Cítila som ako sa červenám
,, Nepreháňajte s tými lichôtkami "
,, Čo tak v utorok? " nadhodil Josh
,, Môže byť "
,, Tak potom prídeme "
,, Teším sa "Josh
Vyprevadil som Willa a zaliezol do svojej izby. Neobťažoval som sa s prezliekaním a padol som do postele. Madison chystala obed, a voňalo to skvelo. Naposledy som niečo zjedol včera na obed, a začínalo mi škvrkať v bruchu. Celú noc som trávil hraním sa s Daisy a premýšlaním, kam Ashton vzal Madison. Možno šli do kina, možno do reštaurácie, a možno ju vzal k sebe domov. To by bolo to najhoršie.
Na dvere zaklopala jediná živá osoba v tomto dome okrem mňa.
,, Ideš jesť? "
,, Daj mi chvílku a som tam "
Madison za sebou zavrela.
Došuchtal som sa ku skrini a vytiahol si svoju červenú mikinu a tepláky ktoré som si kúpil nedávno. Daisy ma celú dobu sledovala, nepohla sa z miesta. Veci čo som si vyzliekol som prehodil cez stoličku a odišiel do kuchyne. Madison nám práve nakladala obed do tanierov.
,, Si v pohode? " spýtala sa
,, Hej, prečo? "
,, Neviem, nič nerozprávaš "
,, Mám rozprávať? "
,, Môžeš "
,, Ako bolo včera na rande? "Čawinko ludia tady Forsy-391 !
Dnes nemám čo povedať takže, nezabúdajte že vote a comenty potešia! :*
ESTÁS LEYENDO
Behind Blue Eyes [ Pozastavené ]
De TodoZatrúbil klakson, vybehla som za ním, dali sme si helmy, išli za svitaním. Nevedeli sme čo nás čaká, len to že dialka nás láka. Ktovie, kam povedú nás dve kolesá, možno k brehom mora, možno do lesa. Ideme, brázdine trasy autostrád, rovnako krás...