Behind Blue Eyes [ Pozastavené ]

Memories II

Civel som na chlapa predo mnou, čo sa po mne vypytoval u náhodných študentov. Nízky, baculatý, čierny, drahý oblek, biela košela hore rozopnutá a zlatá obrúčka na hrubom prste. Do riti ten ako čo tu robí?! Treba sa ho zbaviť.
Nasadil som si kapucňu mojej šedej mikiny a nenápadne prešiel okolo nich. Cestou som toho chlapa schmatol sa rukáv a ťahal pred školu kde bolo menej ludí než vnútri. Všimol som si aj Madison sediacu pod stromom s Chantili, Clary a nejakými babami.
Chlapa som zatiahol na tichšie miesto za školou.
,, Čo tu dopekla chceš? " začal som nevrlým tónom
,, Mám pre teba návrh Josh "
,, Aký? " spýtal som sa nezaujato. Na akúkolvek jeho ponuku je odpoveď nie.
,, Vráť sa domov "
,, Nie " odsekol som
,, Josh vypočuj ma! Je mi to lúto, a...nemal som to robiť, mal som ti veriť "
,, Na toto je už trocha neskoro nemyslíš? "
,, Asi áno " priznal
,, Dám ti otázku. Čo ťa prvé napadne keď poviem Loren Morganová? " spýtal som sa a ruky si prekrížil na hrudi
,, Ty, '' vzdychol si,, nôž v tráve, všetko od krvi a...a "
,, Vidíš? Toto je dôvod prečo sa do toho prekliatemu domu nevrátim "
,, Nechápem ťa synu "
,, Nechápeš?! " začínal som byť trocha nasratý a dobre som vedel že tú zlosť v sebe neudržím. Okolo nás sa začali pozastavovať okolo idúci študenti
,, Do riti pri jej mene si všetci spomenú iba na tú vraždu! Nikto si nespomenie aké bola krásne a chytré dievča! Nikto si nespomenie aká bola! Chcela aby si na ňu bol hrdý ale ti si mal iba svoje peniaze! Nezaujímalo ťa či je v poriadku, či ju niečo netrápi! Ani nevieš ako trpela keď si sa takto správal! Ty aj mama! "
Hlboký nádych, výdych, nádych, výdych. Pri týchto slovách som sa premáhal aby som tomu debilovi nerozbil hubu. Iba tam stám, pozeral sa na svoje vyleštené topánky, nič nehovoril.
,, Prepáč "
,, Ospravedlň sa jej a nie mne "
Naštvaný a plný zlosti a nenávisti som začal vymýšlať únikové plány z tohto pekla. Harley sa zdal ako dobrý nápad. Cestou na parkovisko mi zrak padol Madison a ani neviem prečo som automaticky vykročil k nej.
,, Ideš so mnou? " spýtal som sa a predýchaval svoju zlosť. Baby na mňa zazerali ako na psychopata.
,, Jasné " odvetila po chvíli, zhrabla všetky svoje veci a tašku a vyškriabala sa z trávi. Pomohol som jej na nohy a spoločne sme zamierili k motorke.
,, Si v pohode? " spýtala sa Madison starostlivo
,, Iba menší záchvat zlosti na môjho otca "
,, To bol Richard Morgan?! " vyvalila na mňa jej okrovo modré oči.
,, Áno, prečo? "
,, Nikdy som ho nevidela "
,, O nič si neprišla " povedal som povzbudivo a hravo šťuchol ju do ramena. Zlosť sa pomaly začala strácať a nahradil ju akýsi zvláštny pocit. V romantickom príbehu by to bola známa láska, ale toto sa od toho dosť líšilo.
Študenti len krútili hlavami, niečo si šepkali a otáčali sa za nami, keď som sa zbesilo snažil z parkoviska vyraziť čo najskôr.
Onedlho sme už boli na dialnici, klučkovali medzi autami. Nemieril som na žiadne konkrétne miesto, iba som šiel doprava na jednej odbočke, dolava na druhej. Snažil som sa usporiadať si myšlienky v hlave. Uznávam, asi som to s otcom prehnal, ale bola to pravda.

***
Po asi dvoch hodinách náhodného jazdenia, som zišiel na niečo ako polnú cestičku. Na to miesto uprostred lesa som s Loren niekedy chodil. Milovala keď mohla skočiť z útesu do ladovej vody. Milovala keď jej ranný chladný vánok prečesával vlasy. Milovala adrenalín v žilách ktorý mala aj v krvi.
Pomaly sa stmievalo keď som zastavil na kraji lesa. Madison zoskočila z motorky a popreťahovala sa.
,, Kam ideme? "
,, Na najkrajšie miesto v okolí Kalifornie " odvetil som a prekračoval popadané vetvy stromov. Lístie nám šušťalo pod nohami, občas praskla vetva. V lese bolo inak úplné ticho. Ťahal som Madison skrz les a onedlho sme boli na mieste.
,, Wau " hlesla Madison a bolo vidno, že jej to miesto vyrazilo dych
,, Páči sa ti? "
,, Páči? Vypadá to tu prekrásne! Nevedela som že tu niečo takéto je"
,, Hovoril som že ideme na najkrajšie miesto " povedal som a prešiel na okraj útesu, pod ktorým bola priezračná voda, odrážajúca zapadajúce slnko a do červena sfarbené hory oproti.
Celú túto krásu lemovali stromy, po ktorých sem tam prebehla veverička.
,, Ako si toto našiel? " spýtala sa Madison a sadla si na drevenú hojdačku zavesenú na mohutnom strome.
,, Chodil som sem s Loren "
,, Aha...prepáč "
,, Neospravedlňuj sa "
,, Hmm...ako hlboká je tá voda? "
,, Ja neviem,"mykol som plecami,, okolo tých desiatich metrov "
,, Hmm..."
Madison vyzerala ako by sa nad niečím zamyslela a diabolsky sa usmievala
,, Ak skočím, skočíš za mnou? "
,, Opovážiš sa tam skočiť! "
Neskoro. Madison podišla k okraju, otočila sa mi tvárou, roztiahla ruky a zaklonila sa. Asi som ju mal predom upozoniť že tá vodá má maximálne desať stupňov. Bolo počuť šplechnutie ako Madison dopadla do vody a následné vynorenie.
,, Josh! To je ladové! " skríkla aby som ju počul
,, Ja viem, zlatko! "
,, Skočíš?! "
,, Nie! "
,, To ma tu necháš mrznúť?! " aj keď bola asi pätnásť metrov podo mnou som mohol vidieť ako odula spodnú peru
,, A predstav si ako ti bude zima keď pôjdeme na motorke! "
,, Josh! " zakňučala,, Si zbabelec! "
,, Haha! "
,, Zbabelec, zbabelec! "
Vyzul som si topánky a svoju mikinu som odložil k hojdačke. Ešte som si odložil telefón, peňaženku a klúče z kapse, rozbehol som sa a skočil. Ako som padal, vietor mi šlahal do tváre. Madison mala pravdu. Voda bola ešte studenšia ako som čakal.
,, Kto je tu zbabelec? " spýtal som sa keď som sa vynoril
,, Ty! "
,, No počkaj! "
Priplával som k nej, objal ju okolo pliec a už už som ju išiel ponoriť do ladovej vody keď začala prosiť :,,Nie prosíím! Nie si zbabelec "
,, No vidíš že to ide, aj keď preventívne sa to vždy vyplatí "
Na sekundu som ju stiahol pod vodu a okamžite ju vytiahol späť.
,, Josh! Si hrozný! " kňučala a začala na mňa špliechať
,, Mám ešte?! "
,, Nie! "
Rázom prestala a pretrela si oči. Špirálu čo mala sa jej rozmazala pod očami
,, Asi ti budem hovoriť smutná panda "
,, Čože?! " pozrela dolu na svoje ruky ktoré mala celé čierne.
,, No poď, začína mi byť zima " povedal som a začal plávať k brehu ktorý bol pár metrov od útesu z ktorého sme skákali. Aj keď som bol od Madison popredu, mohol som počuť ako jej cvakajú zuby.
Pomohol som jej von z vody a vyšlapali sme hore k hojdačke kde som mal veci.
Podal som jej svoju mikinu a pozbieral si veci.
,, V...vďaka "
,, Ideme či mám počkať kým sa usušíš? "
,, Poďme "
Prešli sme cez les ktorý zalialo zapadajúce slnko čo bolo neskutočne romantické. A cítil som sa neskutočne trápne.
K motorke to bola celkom krátka cesta, zato dlhá cesta domov.
Nasadli sme na Harleya a vydali sa na spiatočnú cestu.
Keď Madison sedela za mnou, zababušená v mojej šedej mikine v ktorej sa topila, neviem prečo ale pripomenulo mi to staré dobré časy s Loren. Časy kedy som ešte chápal zmysel môjho života.

1147 slov! To je neskutočné! Ale ešte neskutočnejšie je tých 157 očičiek, 57 hviezdičiek a 3 bublinky! Velmi pekne ďakujéééém!