Madison
Keď sa Josh nezobudil ani o pol jednej poobede, prezliekla som sa a vyrazila k Chantili. Keďže dnes som už aj tak mala spať doma, aspoň si zrovna zoberem veci.
Zazvonila som pred domom Chantili. Bolo počuť že v dome niekto kričí preto som aj začala rozmýšlať či nejdem nevhod. Bolo by mi to dosť trápne. Avšak po chvíli mi otvoril Rusel.
,, Ahoj Madison " znel trocha utrápene a nevedela som či mám hodiť spiatočku alebo nie.
,, Ahoj Rusel...ja len že...nejdem nevhod? "
,, Nie, nie, len poď ďalej " povedal a usmial sa od ucha k uchu. Chantili ma hneď vtiahla do jej izby aby ma uchránila pred ďalším záchvatom jej mamy.
,, A takto je to celý deň " povedala a zatreskla dvere
,, Aspoň niekto niečo hovorí "
,, Prečo? "
,, Josh ešte spí a s Daisy si moc nepoviem " mykla som plecami
,, To je pravda...inak kam ste včera išli? Ty a on, sami, zalúbený až po uši...to vyzerá na dve deti "
,, Čože?!!! "
Robí si zo mňa srandu?
,, Tak pozri, sami sme síce boli ale to ostatné je výplod tvojej bujnej fantázie a totálne klamstvo! "
,, Hmm...som zvedavá či to je klamstvo. Inak kde ste boli? "
,, Niekde neďaleko Kalifornie pri rieke "
,, Uuuuuuu..."
Hodila som na ňu otrávený pohlad a sadla si na menší gauč čo mala Chantili v izbe
,, Čo budeme robiť? " spýtala sa a uvelebila sa vedla mňa.
,, Neviem, čo chceš robiť? "
,, Visieť zo stropu " povedala som sarkasticky
,, Hahaha...čo tak film?"
,, Môže byť "Chanrili vybrala film, spravila popcorn a zapla prehrávač. Film sa začal velkolepou znelkou aj keď taký dobrý zas nebol. Aj keď ma to moc nebavilo, pozorne som vstrebávala každé slovo a pohyb. Chantili vyzerala, že ju príbeh stredoškolskej lásky úplne pohltil. Iba civela na obrazovku, oči od toho neodtrhla a pravidelne sa načahovala za miskou popcornu. Koniec príbehu bol celkom dobrý a potom už nabehli titulky. Chantili sa postavila, zažla svetlo a mohla som vidieť ako je z toho rozcítená.
,, Prečo to nemôžem zažiť aj ja? " rozplývala sa
,, Zažiješ. Možno nie na strednej keďže už končíme, ale raz si nájdeš presnú kópiu Marka, budete mať trojčatá, krásnu rozprávkovú svatbu, velký dom s terasou a bazénom. Ty budeš učitelka v škôlke a on profesionálny právnik. Keď budeš mať sedemdesiat pôjdeš do dôchodku a budete mať nekonečno vela vnúčat. A jedného dňa sa zobudíš na onom svete, budeš sa zhora dívať na svoj pohreb na ktorý príde aj pravý Mark a povie, že ťa celý život miloval ale na strednej nemal gule aby ti to povedal a už je neskoro. Bum! A tvoj krásny život sa skončí ako lusknutím prstov " povedala som a zaluskala jej prstami pred očami.
,, Velmi pekne ďakujem ty básnik. Keď budem mrtvá môžeš o mne napísať svetový príbeh ktorému sa ani Titanic nevyrovná "
,, S radosťou "
Chantili sa na mňa uškrnula a odniesla do kuchyne misku od popcornu. Pozbierala som si svoje veci, natlačila ich do batohu a nasledovala Chantili.
,, No nič, ja už pôjdem " oznámila som
,, Ideš skontrolovať spiacu princeznú? "
,, Hej "
Chantili ma vyprevadila a zatvorila za mnou dvere. Kráčala som po chodníku až domov. Daisy ma vítala hneď pri dverách. Dvihla som ju na ruky, vyzula si topánky a prešla do stredu obývačky. Žiadny náznak po známkach života okrem rozjedeného jedla v kuchyni. Položila som Daisy späť na zem a išla si odložiť batoh do izby. Dvere od Joshovej izby boli pootvorené. Nakukla som dnu. Ako som si mohla myslieť, Josh spal iba v teplákoch rozvalený v akejsi divnej polohe. Daisy sa mi škriabala na nohy, tak som ju popohnala aby išla za Joshom. Chvílu na mňa nechápavo pozerala ale pochopila čo som chcela. Rozbehla sa, jemné drápky jej klopkali o podlahu, vyskočila na postel a začala Josha oblizovať hocikde po tvári.
,, Hej...som hore "
Josh pomaly rozlepil oči a úspešne si kryl tvár pred bozkami od Daisy.
,, No konečne! Naša spiaca princezná sa zobudila! "
,, Kolko je hodín? "
,, Asi tak pol šiestej večer "
,, Mhmm..."
,, Spíš? "
,, Chcel by som "
Diabolsky som sa usmiala
,, Máš smolu zlatko "
Podišla som k nemu, schmatla som koniec jeho prikrývki a trhla ňou k sebe.
,, Vráť mi ju " zakňučal a načiahol sa pre prikrývku
,, Poď si pre ňu "
,, Nehovor mi to dvakrát "
,, Poď si pre ňu "
Josh rázom vyskočil z postele a ja som sa preistotu rozbehla do bezpečia mojej izby. Mala som tú smolu, že som bola natolko pomalá aby ma dobehol
,, Vážne mi ju nedáš? "
,, Nie " povedala som a skoro sa dusila vlastným smiechom. Josh ma zozadu zvieral v mocnom náručí. Ako keby ma premenili na lad, som stuhla v momente keď sa jeho pery prisali na môj krk. Prikrývke som nevenovala pozornosť, čo Josh využil v svoj prospech a prikrývku mi vytrhol z rúk.
,, Takže ty takto hej? "
,, Áno "
Josh sa prefíkane usmieval a prikrývku si prehodil cez seba. Vyzeral ako Batman.
Izbou sa rozozvučala pieseň od Elthona Johna čo mám na zvonenie a displej telefóna začal blikať.
,, Haló? "
,, Čau Madi, tady Ashton "
,, Jéj ahoj! "
,, Počúvaj, mierim do jednej reštiky neďaleko mesta tak či nechceš ísť so mnou? "
,, Pozývaš? "
,, Jasan "
,, Za desať minút pre mňa príď "
,, Oukej "
Zložil. Rýchlo som začala pobehovať po dome nech sa stihnem pripraviť. Z šatníka som si vytiahla čierne rifle a krémovú volnú košelu. Josh nehybne stál vo dverách mojej izby a pozeral na mňa.
,, Ehm...ehm "
,, Čo je? "
,, Chcela by som sa prezliecť "
,, Nech sa páči "
Dvihol ruky nad hlavu a bez slova odišiel. Prezliekla som sa, upravila a čakala na Ashtona. Jeho čierny Mercedes zaparkoval pred domom práve včas. Šla som mu otvoriť.
,, Ahoj Ashton "
,, Ahoj kráska "
Ashton sa obzrel ponad moje plece. Otočila som hlavu aby som videla načo hádže vražedný pohlad. S Joshom sa na seba pozerali ako keby boli dáke levy a pred očami majú potravu.
,, Ideme "
Povedala som, pretlačila sa von a zamkla.Čawinko ludia tady Forsy-391! Po dlhej dobe tu máte už OSEMNÁSTU kapitolu a to je super!
Nezabúdajte že vote a comenty potešia!
Za nový cover velmi pekne ďakujem @GetKaty!
ESTÁS LEYENDO
Behind Blue Eyes [ Pozastavené ]
De TodoZatrúbil klakson, vybehla som za ním, dali sme si helmy, išli za svitaním. Nevedeli sme čo nás čaká, len to že dialka nás láka. Ktovie, kam povedú nás dve kolesá, možno k brehom mora, možno do lesa. Ideme, brázdine trasy autostrád, rovnako krás...