Behind Blue Eyes [ Pozastavené ]

Day 10 - Harley Club

Celý môj volný čas som trávila Chantili v obchode, pri štúdiu alebo s Joshom pri filme. Dni plynuli pomaly, ale zároveň sa stále rýchlejšie a rýchlejšie schylovalo k príjazdu rodičov z Francúzka.
V utorok ráno som sa zobudila na silné dunenie vetra a bubnovanie dažďových kvapiek. Vyzerá to na nezvyklý upršaný deň. Len čo som sa naraňajkovala, obliekla a umyla, som zašla na autobusovú zastávku kde ma mala Chantili počkať a hor sa do školy. Hneď prvú hodinu sme mali biológiu. Vošla som do triedy a sadla si na moje obvyklé miesto úplne hore hneď pri okne. Takto sa nemusím pozerať na všetky tie nechutné pitvy čo nám profesor prezentuje, ani na rozmaznané fifleny čo sedia vpredu, gebria sa ako bábiky v tesných riflových sukničkách a na metrových podpätkoch v ktorých ani nevedia chodiť. Až na pár futbalistov som tu sedela úplne sama. Aspoň som mala klud a mohla sa sústrediť na učivo ktoré nezahrňa žiadnu pitvu.
Chantili bohužial mala prvú hodinu matiku, takže sme sa nevideli.
Na lavici mi pristál malý skrčený papierik. Ani som sa neobťažovala si ho prečítať a odstrčila ho tak aby z lavice spadol.
Zazvonilo a do triedy vstúpil profesor a za ním pár oneskorencov.
,, Dobré ráno trieda "
Profesor si začal z tašky ktorú nosí stále so sebou vyťahovať učebné plány, učebnice a dáke papiere.

Profesor kecal niečo neviem čo keď ho v polovici slova prerušil zvonček oznamujúci prestávku. Všetci sme z triedy vyleteli na chodbu, a ja som sa snažila v tom dave nájsť Chantili. Jej tenučká ručička ma stihla schmatnúť skôr ako som si ju mohla všimnúť.
Ťahala ma bez slova priamo k jej skrinke.
,, Chantili si okej? " spýtala som sa jej. Tie iskričky v očiach som u nej dlho nevidela.
,, Hádaj k čomu sa Mark pričinil "
,, Pozval ťa von? "
,, Nie! Pozval ma na maturiťák!!!! "
Chantili predviedla akýsi oslavný tanček a poskakovala okolo
,, No vidíš! Možno sa tvoj život zmení a tvoju posmrntú knihu budem musieť napísať so šťastným koncom "
,, To si píš že sa zmení "
Usmiala som sa a pokračovala v konverzácií s Chantili. Hovorila ako by jej mal čoskoro prísť list o tom či ju príjmu alebo nepríjmu na Harward. Ak by ste sa pýtali, kam pôjdem ja, podávala som si prihlášku na Souths Beach University. Áno, pôjdem do Miami. Teda...ak ma zoberú. Dúfajme.
Nasledovné hodiny sa tiahli takým tým obyčajným tempom. Nie moc rýchle ale ani príliš pomalé. No a medzi tým prestávka jedna druhá prestávka na obed, posledná hodina a pätnásť minútová cesta domov.
Doma ma už čakala hladná Daisy ktorej ráno nikto nedal najesť. Chudinka moja celý deň hladovať...to nie je nič príjemné. Vytiahla som jej z chladničky konzervu a zohriala ju. Mali ste vidieť ako sa tešila.
Misku s konzervou som jej položila vedla misky s vodou a utekala sa prezliecť. Nahodila som svoje typické tepláky so storočným tričkom a išla si uvariť kávu.
Daisy sa už vyvalovala najedená na gauči a spokojne si odpočívala.
,, Som doma! " zakričal Josh z predsiene.
Ochvílu sa zjavil v obývačke, ovešaný taškami a klúčami v ruke.
,, Bol si na nákupe? " spýtavo som naňho pozrela.
,, Áno bol, a ty sa padaj prezliecť, Will už nás čaká "
Will? To už je utorok? Tak rýchlo? Čože? Prečo mi to niekto nepovedal? Ježíš mala by som prestať uvažovať a ísť sa zasa prezliecť.
,, Kolko mám času? "
,, Budem dobrý a dám ti minutu "
Josh sa na mňa zákerne usmial. Takže keby nebol dobrý mám len tridsať sekúnd? Ja ho zabijem. Vyštartovala som k svojej skriny, ani dvere som nezatvorila. A to som mala. Kým som sa ja v rýchlosti prezliekala, Josh si veselo stál vo dverách a s úsmevom na tvári sa na mňa pozeral.
,, Hej! " skríkla som po ňom. Iba sa zasmial a odpochodoval preč. Blbec.

Klub bol nedaleko mesta a zdalo sa, že Josh poznal všetky možné skratky ako tam byť čo najrýchlejšie.
Zaparkovali sme na niečom ako menšom parkovisku, akorát tam boli iba samé nablýskané motorky. Tolko som ich pokope ani nevidela. Boli to staršie i novšie modely rôzneho typu.
Motorky ako keby lemovali velkú drevenú chatu. Nad dverami sa vznášalo logo Harley Davidson. Bolo počuť hlasy, smiech a niekde v pozadí aj nejaké to rádio. Bez zazvonenia bez ohlásenia sme sa vrútili dnu a malý zvonček nad dverami oznámil našu prítomnosť. Všetci u velkého stola uprostred a mladá dievčina za barom sa usmiala keď nás zbadala.
,, Tak predsa ste tu! "
Situácie sa ujal Will sediaci za stolom. Všetci začali jasať a vstávali zo svojich miest aby sa mohli privítať s Joshom. Samozrejme nesmelo chýbať "bratské" objatie. To nečakané prekvapenie som tu bola ja.
Will podišiel ku mne, objal ma okolo pliec a vzdychol:,, Tretia žena v tomto klube "
Čože?
,, Chlapi predstavujem vám Madison "
,, Edieeho dcéra? " spýtal sa jeden starší chlap sediaci vzadu. Nemo som prikývla.
,, Celá mama " pridal sa druhý chlap. To sa tak podobám na mamu?

Po piatich minútach v prítomnosti Willa, Alberta, Daniela, Jacka a ja neviem koho ďalšieho - mien na mňa bolo privela - som vedela, že je to dobrá parta. Celý večer sme mierne popíjali pivo a smiali sa na rôznych historkách a vtipoch. Všetci boli zjavne z návratu ich dobrého parťáka Josha v úplnej pohode.
V neskorých hodinách, keď už väčšina chlapov poodchádzala, zostali sme iba ja, Josh, Will, Willova žena Caren, Albert a to dievča za barom Lexy.
,, Mám nápad " vyhrkla zrazu Caren a po dúškoch dopíjala svoje pivo. Tá žena bola pravá motorkárka.
,, Aký zlatko? " spýtal sa Will
,, Na Joshovu počesť si niekam vyrazíme. Celý klub, čo ty na to Will? "
,, Caren to vôbec neni špatný nápad! "
Dohodli sme sa na termíne presne za týžden. Áno hovorím aj o mne, pretože Caren trvala na tom aby som išla s nimi. A predsa, vypadnúť z mesta mi neuškodí. Už sa teším.

Ahojte ludia! Počúvajte, rozmýšlam nad druhou story takže ak nebudú dlho kapitoly tak je to preto lebo pracujem na inej story.
Nezabúdajte že vote a comenty potešia!